Nothing else

Kapitola 27.

Ráno sa zobudila na prvé lúče slnka. Na budíku ukazovalo 7hodín. V niektorých partiách tela ju bolelo, no bola to príjemná bolesť. Pozrela sa na Maroša spacieho vedľa nej. Vlasy mal rozhádzané na všetky strany, pery skrútené v slabom úsmeve a jemne strnisko na tvári. Až teraz si uvedomila aký je pekný. Nepríjemné jej zovrelo žalúdok, keď si spomenula pred akým rozhodnutím stojí. Opatrne vyliezla z postele. Jemne sa zamrvil a otvoril oči.

,,Kam ideš?" zamrmlal potichu.

,,Len do sprchy."

,,Idem s tebou," zapriadol. Slabo sa začervenala.

,,Spi prosím ťa. Zachvíľu som späť." Prikývol.

,,Milujem ťa." Zaskočil ju. Zalapala po dychu a vytlačila zo seba len tiché čo? no ON už spal.

Vošla do sprchy. Nechala po sebe stekať horúcu vodu a čelom sa oprela o stenu. Prečo na neho nemyslela aj keď sa rozhodovala, či sa začať liečiť? Prečo sa s ním vyspala, keď ho chce dnes naveky opustiť? Nemôže ho opustiť, nedokáže to. Alebo? Nahnevane zavrčala, no vedela, čo bude najlepšie.

Vyliezla zo sprchy, slušne sa obliekla a sadla za stôl. Zobrala papier a pero, napísala odkaz a zavolala Tobiasovi, či by ju odviezol do nemocnice. Neochotne súhlasil.

Zaparkovali pred nemocnicou, Tobias vypol motor a pozrel na ňu.

,,Nerozmyslela si si to?" hlas mal tichý, bál sa to spýtať nahlas.

,,Popravde nie som pevne rozhodnutá. A však nechcem skončiť holohlavá a umierať vám pred očami."

,,Neumrieš, nájdeme spôsob ako ťa zachrániť." Chytila mu tvár do dlaní a silene sa usmiala.

,,Tob, nie je to možné, ja tomu neverím. Možno je odomňa sebecké, že som sa vzdala ale,..." hlas sa jej triasol.

,,Nemôžeš ma tu nechať samého, sestrička." Prvýkrát to oslovenie nepovedal ako nadávku. Povedal ho s láskou a nehou. ,,Nemôžeš tu nechať Mariána samého. Povedal mi čo pre neho znamenáš."

,,Práve ma citovo vydieraš, uvedomuješ si to?" hlas sa jej lámal ako zadržiavala slzy.

,,Ja... nechcel som, len mi je Mariána ľúto." Čelom sa oprela o to jeho.

,,Sľúb mi, že na neho dáš pozor. Prehlás nás za mŕtvych. Povedz, že sme zomreli pri nehode. Pomôž mu zmeniť identitu. Na kraji Anglicka je malé mestečko, kde bývajú všetci jemu podobný. Ľudia, ktorí potrebujú ochrániť pred mafiou, nájomnými vrahmi a ostatnými. Nech sa tam presťahuje. Tam bude v bezpečí." Prikývol. ,,Ty ostaň veliť mafií. Aleksej ti pomôže." Opäť prikývol a vystúpil z auta. Celú cestu až na recepciu v nemocnici mlčali. Pani ich poslala do izby 205, kde už na ňu čakal doktor Četnícky.

,,Takže ste si to nerozmysleli," skonštatoval. Len pokrútila hlavou. Podal jej nemocničné oblečenie a spolu s Tobiasom odišli z izby.

,,Teraz chodíš s Karolinou?" prelomila ticho, ktoré sa rozhostilo v izbe, potom ako sa prezliekla.

,,Neviem či je to vzťah. Spávame spolu," pohľadom prepaľoval zem. ,,Čo ty a Maroš?"

,,Spali sme spolu a ráno mi povedal, že ma miluje." Celá sčervenela.

,,Aspoň niečo máme spoločné," odsekol s náznakom smiechu.

,,Akože sex na jednu noc?"

,,Prepáč, zlý vtip." Zavrtela hlavou.

,,Povedal si už aj horšie." Zatváril sa urazene.

,,Napríklad?"

,,Že ma miluješ," z tých slov sršala nenávisť.