Nothing else

Kapitola 21.

Cestu domov si krátila frfľaním všetkých vulgarizmov, ktoré poznala. Bola nehorázne nahnevaná, že ona ma týždenné vylúčenie za to, že Lucia provokovala. No tak ju udrela. To sa stáva, nie? A však na druhú stranu bola rada, že ju nevylúčili nadobro. A niekde v poslednom rade sa bála ako to otcovi vysvetlí. Potichu odomkla dvere a prešla cez prah.

,,Naďka, čo už robíš doma?" otcov hlas ju neskutočne vystrašil. Bola presvedčená, že doma nik nebude.

,,Mám týždenné vylúčenie zo školy," pohľad upierala do zeme. Robila to už viacmenej automaticky.

,,Dôvod?"

,,Pobila som sa." Otcov smiech jemne odľahčil napätú atmosféru.

,,Žartuješ?" Pokrútila hlavou, čo otca ešte viac rozosmialo. ,,Ako otec by som ťa mal pokarhať, no ako boss mafie ťa chválim."

,,Ďakujem otec," šepla úprimne.

,,Čo keby sme zašli na strelnicu a ty si si skúsila zastrieľať?" Naďa sa od prekvapenia rozkašľala.

,,To by bolo skvelé! Len sa prezlečiem a môžeme vyraziť!" vypiskla a rozbehla sa do izby.

Do hodiny boli na strelnici. Podľa správania niektorých zamestnancov Nadi docvaklo, že otca poznali. Poznali jeho prácu a veľmi dobre si uvedomovali čo sa môže stať ak by si mu dovolili protirečiť. Hoc si to nechcela priznať, celkom sa jej páčilo, keď sa k nej správali ako keby bola niečo viac. A to ona predsa bola. Bola dcéra mafiána. Jeden pomladší chalan jej pomáhal s postojom, mierením a ona by odprisahala, že ho už niekoľkokrát videla u nich doma.

,,Skús vystreliť," nabádal ju otec stojaci kúsok povedľa. Len jemne prikývla a očami vyhľadala cieľ. Párkrát vystrelila a potom len sledovala ako sa pomladší rozbehol k terču.

,,Dva z troch čisté," zakričal smerom k nám. Otec mu kývol hlavou a on sa vrátil na pôvodne miesto po boku Nadi. Toto sa zopakovala ešte párkrát, kým nemala tri čisté zásahy.

,,Michal! Doveď ho," skríkol otec do neznáma. Pri terči sa objavili dvaja muži. Až keď si všimla červenú šatku okolo krku jedného z nich, pochopila o čo ide. Zbraň položila na stôl a odstúpila dobrých 5krokov dozadu.

,,Otec odmietam niečo také urobiť!" vyprskla nervózne.

,,Ja som sa nepýtal, či to chceš alebo nechceš robiť. Jednoducho to urobíš. Je to zločinec a chlap z mafie, ktorá ťa uniesla," jeho tvrdý hlas jej prepaľoval uši a až po čase jej došiel význam slov. Z neznámeho dôvodu sa v nej vzbúril hnev. Do ruky chytila zbraň a nabila ju. Pri obetiach nenechávali náboje ale okolo krku im obviazali červenú šatku. Bol to znak otcovej mafie. Ten chlap čo stál pred terčom, stál prichystaný na popravu. Zaujala postoj a namierila presne medzi oči. Hnev, ktorý jej ešte vždy prúdil žilami jej dodal odvahy a po dlhom nádychu, trikrát rýchlo vystrelila. Chalan, ktorého otec nazval Michal, pristúpil k mŕtvole.

,,Dva čisté. Zradca mŕtvy," zakričal bez štipky súcitu v hlase. Otec ju potľapkal po rameni.

,,Výborná práca."

,,Nevidím to rovnako. Práve som zabila človeka," odsekla.

,,Nie. Práve si splnila rozkaz a spravila to, čo je pre tvojich ľudí dobré," na perách sa mu objavil slabý úškrn. Naďa opatrne prikývla. ,,Ber to ako prvú lekciu. Bude z teba dobrý vodca."

,,Moje zaškolenie za mafiána sa začalo, všakže?" otec len slabo prikývol a dal pripraviť normálny terč.

Tobias: