You Think You Know Me? - l.s. ✔

DIEL TRETÍ

Ak si Harry myslel, že Louis je sukničkár, tak teraz si o ňom myslel len to najhoršie. Neprišiel na hodinu, ktorú musel kučeravec pretrpieť rozmýšľaním, kde brunet a Mike sú. Blondie, sediaci vedľa neho, si všimol, že Harry bol celú hodinu nervózny. Dokonca aj vedel, prečo. Niekde hlboko vo svojej mysli dúfal, že Louis Harrymu nepodľahne. Aspoň nie v najbližšej dobe. Niall si všimol, že Harry chodí pravidelne na hodiny, je pozornejší a neflirtuje na každom rohu. A tak sa mu jeho kamarát páčil.

Zrazu sa na tretej hodine rozrazili dvere a dnu vbehli dvaja chlapci. Louis a Mike. Nahlas sa smiali, no keď zbadali profesorku stojacu pred tabuľou s nahnevaným pohľadom, umlčali svoj smiech a len sa ticho uchechtávali.

"Tomlinson. Purse. Oh, poviete mne a celej triede, kde ste boli?" spýtala sa profesroka a založila si ruky na hrudníku. Harry bol profesorke biológie vďačný. Priam horel od nečokavosti, tak veľmi chcel vedieť, kde tí dvaja boli a čo robili.

Louis pregúľal oči a sadol si na voľné miesto. Rovno pred Harryho. Ten sledoval brunetove vlasy a rozmýšľal, aké sú. Jemné? Nagélované? Voňajú po jahodách, jablku či ihličí?

"Proste som bol len preč."

"Kde preč? Odpovedz, inak pôjdeš k riaditeľovi!"

Mike sa zatiaľ posadil do lavice pred Shae a hral sa, akoby s týmto nič spoločné nemal. A Tomlinsonovi to očividne nevadilo.

"Fajčili sme," povedal Louis pokojne. No Harry pokojný nebol ani z ďaleka. Kde fajčili? Čo fajčili? Nestačí mu 'Fajčili sme'. Nemohol to viac rozviť? Čo ak si to rozdávali niekde na záchodoch?

Harry by si za svoju paranoju najradšej strelil pár faciek, ale nechcel pôsobiť ako totálny magor. Už teraz ho mali za menšieho blázna. Niektorí.

"V škole sa fajčiť nesmie!" kričala profesorka.

"Sa fajčili navzájom," vyhŕkol niekto v triede, na čo sa hneď celá trieda rozosmiala. Až na Harryho a profesorku. Obom to prišlo trápne a nechutné. Keď si Harry predstavil, ako Mike a Louis... ugh, nie.

"A vy ste dospelý?" spýtala sa profesroka rečnícku otázku a pozrela sa na Louisa a Mika.

"Ešte raz sa to bude opakovať, pôjdete do riaditeľne."

Po zvyšok dňa Harry Louisa nevidel. Tak nejako sa mu uľavilo. Iba by znova myslel na hodinu biológie, kde si predstavil, ako Mike obchytkáva Louisove telo tými jeho špinavými prackami. Najradšej by mu ich zlomil, ale znova... nechcel pôsobiť ako magor.

Po poslednej hodine, ktorá skončila krátko po tretej hodine poobede, šiel Harry na tréning. Miloval futbal a od prvého ročníka, kedy sedával na lavičke, sa vypracoval až ku kapitánovi týmu. A že mu to aj trvalo! Trénoval do večera, niekoľko hodín denne, po celé tri roky.

"Styles!" zakričal naňho tréner, keď kučeravec kopal na bránu s ostatnými spoluhráčmi. Rýchlejším krokom podišiel ku trénerovi.

"Máme tu nováčika. Bol kapitánom na predošlej škole, takže ti bude asistovať, jasné? Je v šatni. Čo keby si mu ukázal, ako prebiehajú zápasy a tréningy?"

Harry našpúlil pery a prikývol. Vedel presne, o koho ide, a preto sa mu do toho veľmi nechcelo. No odmietnuť trénera nedokázal. Veď len vďaka jeho ochote je Harry tam, kde je.

"Tomlinson," povedal s povzdychom a vošiel do šatne. Brunet stál uprostred šatne prezlečený do zeleného dresu ich školy a arogantne sa usmieval.

"Styles," povedal rovnakým tónom ako kučeravec.

"Nemám na teba náladu."

"Skvelé. Takto to bude ešte zábavnejšie," žmurkol. Vážne na Harryho žmurkol? Kučeravec to len pripísal jeho povahe. Aj on na každého žmurkal. Okrem Tomlinsona, samozrejme.

"Čo keby si držal hubu a šiel za mnou?" otočil sa a nečakal na jeho odpoveď. No skôr, ako stihol otvoriť dvere tak, aby mohol výjsť, Louisova ruka ich znova zabuchla.

Kučeravec sa pozrel za seba a stretol sa s modrookým pohľadom.

"Čo to sakra..."

"Neviem, čo si o sebe myslíš, zajačik, ale nepovyšuj sa."

Nadvihol som jedno obočie a založil si ruky na hrudníku.

"To oslovenie si vyprosím!"

Zasmial sa.

"Čo myslíš? Ahá, zajačik?" Naschvál posledné slovo pretiahol, pretože vedel, ako Harrymu vadí. Tak rád videl, ako mu pulzuje žila na krku od hnevu, ktorý mu spôsoboval. Harry bol ticho a Louis si už myslel, že sa ho to nijako nedotklo a pôjdu absolvovať tú kučeravcovu trápnu prehliadku telocvične a okolia.

No zrazu bol Louis na zemi a Harry na ňom obkročmo sedel.

"Ty kus hovna! Nikto, špeciálne nie ty, ma tak nebude volať!" Harry zovrel ruku v päsť, že vrazí Louisovi do tváre, no ten ho prevalil pod seba, no medzitým stihol Harry trafiť päsťou podlahu. Zalapal po dychu, pretože na chvíľu si od bolesti necítil ruku. Túto príležitosť vzal do vlastných rúk Louis a udrel Harryho do brucha. Kučeravec bol od hnevu celý bez seba. Rovnako tak aj brunet. Váľali sa v šatni po zemi a uštedrili si mnoho úderov.

"Okamžite ich rozdeľte!" zvreskol tréner.

Niall chytil Harryho okolo pása, ktorý sa naťahoval za Louisom, ktorého držal Liam. Rovnako ako kučeravec, aj Louis by najradšej rozbil Harrymu sánku.

Louis sa uškrnul, keď si všimol na Harryho tvári krv, ktorá mu tiekla z nosa a roztrapatené vlasy, ktoré pôsobili ako 'vlasy po sexe'. Zamračil sa však, pretože určite vyzeral podobne ako kučeravec oproti. Navyše mal škrabance na rukách. Harry sa bil ako žena, pomyslel si Louis.

Kučeravec sa pozrel na bruneta a znova sa zahnal, keď videl jeho veľký úškrn na tvári.

"Ty zasraný idiot! Rozmlátim ti ksicht!"

"Stačí! Obaja!" zakričal tréner.

"Okamžite poďte so mnou. Ak sa po ceste do seba pustíte, odovzdáte mi dresy!"

Po pár minútach obaja sedeli v trénerovom kabinete, na dvoch stoličkách pred veľkým stolom. Tréner sedel vo veľkom čiernom kresle s rukami spojenými do malej striežky.

Obaja sa prikrčili, keď začal tréner kričať.

"Správate sa ako nevymáchané decká zo základnej školy! Ste dospelí, preboha! Tak sa podľa toho aj správajte. Obaja ste po škole až do odvolania. Nebudete však len tak sedieť niekde v triede. Budete pracovať!"

"ČO?!" zvolali obaja jednohlasne.

"Ticho! Žiadne námietky nechcem počuť, inak vás vykopnem z tímu a to by ma veľmi mrzelo. Viem, Harry, že si výborný hráč a ty, Louis, tiež. Bolo by zlé, keby tím o vás prišiel, ale toto nie je normálne! Ešte ste spolu nehrali ani na trávniku a už sa neviete zmestiť do kože? No tak to nie. Buď sa začnete správať normálne, alebo sa s vami rozlúčime. Rozumeli ste?"

Ticho.

"Tak rozumeli?!"

"Áno," povedali znova obaja jednohlasne.

"To som rád. Teraz môžte ísť."

Obaja sa postavili a odišli z kabinetu.

Počas kráčania na ihrisko do seba sácali a nadávali si, no po tej bitke to nebolo až také hrozné.

Horší bol zápas, ktorý mali za tri dni hrať.

+ O futbale nič neviem :D Takže ak budem písať v budúcich častiach nejaké nezmysly, nič si neberte k srdcu :D Mám radšej hokej <3