DIEL JEDENÁSŤ

2.9K 204 3
                                    

Nedeľný zápas skončil prehrou.

Keby mohol Louisov pohľad zabíjať, Harry by sa cestou do šatne zrútil k zemi. Kučeravec ho však ignoroval, alebo sa aspoň snažil. Snažil sa vyhnúť konfliktu najviac, ako sa len dalo. Nechcel, aby ho tréner vykopol z týmu. To je to posledné, čo chcel.

Sadol si do šatne na lavičku a vyzúval si kopačku, keď sa objavili pred ním oranžovo-zelené kopačky. Vedel presne, koho sú a preto svoj pohľad nezdvihol. Zrazu ho však za bradu schmatla studená ruka. Palec a ukazovák sa mu zatlačil do líc, čím sa mu jeho tvár trochu zdeformovala. Lenže to bol zámer. Nemohol hovoriť.

"Styles, všetko si posral! Kvôli tebe sme prehrali hneď prvý zápas sezóny. To kvôli tebe nepostúpime!"

Harry by mu najradšej napľul do tváre, ale nemohol. Nedokázal to s tak hrozne našpúlenými perami. Už-už sa chcel dostať zo zovretia jeho ruky, no prišiel tréner, ktorý sa objavil medzi dverami.

"Tomlinson!"

Louis ešte pár sekúnd držal v ruke Harryho tvár, no potom ju s krátkym odstrčením pustil. Kučeravec hýbal sánkou, zatiaľ, čo ho tréner sledoval.

"Vy dvaja. Okamžite do mojej kancelárie!" zvreskol a odkráčal zo šatne. Louis šmaril pohľadom na Harryho a nasledoval trénera. Harry si rýchlo vyzul aj druhú kopačku a vybehol zo šatne.

Prišiel pár sekúnd po Louisovi, ktorý už sedel pred veľkým stolom so sklonenou hlavou. Harry ho nasledoval, ale sadol si na stoličku vedľa.

"Ste vy normálni? Nie, nie ste!" kričal tréner.

Louis zdvihol hlavu a prehovoril: "On nie je normálny, tréner! To on tam len tak stál a nebránil!"

"Drž hubu, Tomlinson. To ti nedalo právo ho zmlátiť rovno na ihrisku!"

Louis sklonil hlavu a začal sa hrať s prstami na rukách. Harry pozorne sledoval trénerov výraz.

Tréner si povzdychol: "Nie je to tak dávno, čo som vás našiel v šatni."

Obaja chlapci sa začervenali, keď si na to spomenuli. Harrymu sa zdalo, akoby to bolo pred niekoľkými mesiacmi. Popritom to bolo pred pár dňami. Aj tak sa stihli pohádať a to si Harry myslel, že to bude lepšie.

"Myslel som si, že ten čas po škole vás zblíži. Po tom, čo som vás našiel spolu som si myslel, že sa mi to podarilo. A dnes ste sa hádali ako mačka a pes, dokonca si mu vrazil, Tomlinson! Čo sa stalo?"

Nastalo ticho. Harry počul, ako mu od toho náhleho ticha zvoní v ušiach.

"Mám sa spýtať ešte raz?"

Harry zareagoval skôr, ako brunet na vedľajšej stoličke.

"Chodí so Shae, tréner. Už nie je moja starosť, čo robí a prečo je taký, aký je. Už nemám záujem sa s ním udobriť."

Harry si ani neuvedomoval, ako Louisa jeho slová zaboleli. Presne si pamätal, keď mu tieto slová už niekto v minulosti povedal. A bolelo ho to rovnako.

"So Shae?" spýtal sa prekvapene tréner.

"Áno," potvrdil Louis tichým hlasom. Kučeravec si zubami zahryzol do vnútornej strany líca, aby nekričal od hnevu.

"Um, fajn. Vyriešime to teda inak. Už nemusíte byť po škole, no ak sa ešte raz na seba čo i len škaredo pozriete, odovzdáte mi dresy," povedal pevným hlasom tréner. Harry sa pozrel dole na svoj zelený dres. Nehodlal sa ho vzdať.

"Dobre, tréner. Môžem odísť?"

"Samozrejme, Harry," prikývol a kučeravec vstal zo stoličky a odišiel. Louis sa o pár sekúnd tiež postavil, no zastavil ho trénerov hlas.

You Think You Know Me? - l.s. ✔Où les histoires vivent. Découvrez maintenant