You Think You Know Me? - l.s. ✔

DIEL ŠTRNÁSŤ

Zatiaľ čo Louis ležal na posteli a spomínal na časy, keď všetko bolo inak, Harry sedel v parku a premýšľal. Nikdy nebol ten typ chlapca, ktorých trápia názory ostatných. Nezaujímalo ho, keď sa na neho niekto pozrel s opovrhnutím alebo znechutením. On si žil vlastný život so svojími vlastnými názormi a ostatné veci išli pomimo. No teraz, akoby sa niečo zmenilo. Bol citlivejší a názory ostatných bral vážne.
Možno sa z neho stávala žena!
Nie, to si naozaj nikto nemyslel. Harry bol proste Harry, len sa možno zamiloval.
Nie! Nezamiloval! - kričal na seba v mysli, no aj tak tomu neveril. Vždy keď zatvoril oči, videl pred sebou usmievajúceho bruneta. Cítili okolo svojho tela jeho ruky, ktoré ho pevne zvierali v posteli, keď zaspával. 
"To tu budeš naozaj takto sedieť celý deň?"
"Drž hubu, Liam, chcem premýšľať."
"Tak prečo si ma sem volal?"
Pretože som nechcel byť sám, pomyslel si kučeravec, no navonok ostal ticho s kamennou tvárou. Očami skenoval okolie až si všimol Nialla, ktorý behal pomedzi kvety. Nevedel, prečo sem oboch volal, ale bol rád, že tam boli preňho.
O pár minút neskôr sa objavil Niall s korunkou z kvetov na hlave a veľkým úsmevom na tvári. "Mám pre vás darček!" usmial sa a položil korunku z ruží do Harryho vlasov. Potom sa pozrel na Liama a zaváhal, dokonca sa začervenal.
"No ták, už sme sa o tom rozprávali, Niall. Nechcem, aby sa po tom incidente rozpadlo naše dlhoročné kamarátstvo," žmurkol a vzal si korunku z Niallových rúk, keď sa ani po jeho slovách k ničomu nemal. 
A tak traja chlapci, ktorí vo vnútri bojovali s citmi, sedeli v parku uprostred veľkej trávnatej plochy s kvetinovými korunami na hlave. Nikomu nepristala tak veľmi, ako Niallovi. Vyzeral nevinne, ba priam detsky. Jeho modré oči boli zakryté pod viečkami, keď mal natočenú tvár k žiariacemu slnku. Obaja, Liam aj Harry, potichy sledovali jeho pokojný výraz. Liam sledoval jeho črty, akoby si ich nikdy pred tým nebol všimol. Pozeral sa naňho tak, ako keby to už nemohol nikdy urobiť. Uľahčoval mu to aj fakt, že blondie mal zatvorené oči a nevidel jeho skúmavý pohľad.
"Si roztomilý, Ni," pousmial sa Harry, keď trhal steblá trávy.
Niall sa po jeho slovách tiež pousmial, no oči neotvoril. Ruky mal stále opreté za chrbtom, nohy vystreté a bledá pokožka vystavená slnku. Niall mohol tráviť na slnku hodiny a výsledok bolo len červenanie, ktoré o pár dní zmizlo a telo mal znova bledé.
"Však je roztomilý, Liam," pozrel sa na svojho kamaráta, ktorý sedel o pár centimetrov ďalej. Liam sa začervenal a nevedel, čo povedať. Povedal predsa pred chvíľou, že zabudnú na to, čo sa stalo a budú z nich kamaráti ako pred tým. Pred piatkom, kedy sa to stalo, Liam stále hovoril Niallovi, aký je roztomilý, pekný a vtipný. Dokonca si hovorili, že sa ľúbia. 
Ale len ako kamaráti.
Alebo si to aspoň tak mysleli.
"Uhm," zašomral kladne Liam.
"Ni, pristane ti ružová," povedal Harry a pozrel sa na ružové ruže v jeho blond vlasoch.
Niall sa zasmial: "Neviem či ma to má tešiť, alebo ťa mám udrieť."
"Samozrejme, že ťa to má tešiť," smial sa, chcel sa vyhnúť vyprásku od Nialla.
"Mám ťa rád, Harry," povedal blondie a uprel svoje modré oči na kučeravca. Potom prebehol očami k Liamovi a zmĺkol. "Aj teba, Liam," zašepkal a rýchlo sa otočil späť k slnku. Harry netušil, či bol Niall červený od slnka alebo zo slov, ktoré povedal Liamovi.
"Aj ja ťa milujem, Ni," zasmial som sa a pobozkal som ho do vlasov. Liam sa len pousmial a začal trhať steblá trávy rovnako ako Harry.

Louis prišiel do parku, ako mu to napísal Zayn v textovej správe. Nevedel sa dočkať. 
Keď šiel ráno do školy, nebolo veľmi teplo, no teraz, keď sedel na lavičke, slnko pražilo na jeho čierne tričko. Bol rád, že zvolil krátke rukávy, inak by sa v tých čiernych džínoch upiekol.
"LouLou," ozvalo sa za ním a zrazu ho pohltili dve paže do objatia. Louis s malým úsmevom objatie vrúcne prial. Aj ho dosť potreboval.
"Máš to?" spýtal sa naliehavo brunet.
Zayn sa posadil na lavičku a Louis ho nasledoval, pretože sa postavil, keď Zayn prišiel s veľkým objatím. Čiernovlasý chlapec nerozumel, prečo sa Louis k tomu vrátil a vôbec sa mu to nepáčilo.
"Najskôr mi povec, čo ťa k tomu znova vedie."
Louis si prešiel frustrovane rukou cez vlasy, pretože nevedel čo má povedať. Zayn bol jeho veľmi dobrý kamarát a najradšej by mu všetko povedal. To, ako sa zahrával s kučeravcom, do ktorého sa pravdepodobne bezhlavo zabuchol, no potom ho jednoducho odhodil ako špinavú handru, ktorú použil a už sa mu nepáčila. A čoskoro ju chcel vymeniť za novú, ktorú tiež neskôr zahodí. Možno to bude Shae. Alebo jedna z jej kamarátok.
"Sklamal som človeka, na ktorom mi veľmi záleží."
"Harry," povedal bez zaváhania Zayn. Louis vedel, že Zayn nie je hlúpy a hneď bude vedieť, o čo ide.
"Čo si mu urobil, Louis?"
"Vyspal som sa s ním a ráno somchcel odísť, no zastavil ma. Nechcel som, aby ma videl odchádzať, no prichytil ma a pohádali sme sa. Očakával, že ostanem pri ňom. Že sa zobudí v mojom objatí, ako to povedal, ale Zayn, ty vieš, že ja taký nie som. Neprebúdzam sa s niekym v posteli."
"Nemyslíš si, že to chce zmenu? Vieš, aké to je, zobudiť sa vedľa niekoho, kto ťa má rád a vyžaduje si tvoju pozornosť?"
"Nemyslím si, že chcem zmenu. Toto som ja, Zayn. Louis Tomlinson nikdy neostáva s nikým v posteli. Odíde skôr, než sa prejaví nádej. Louis Tomlinson nemáva vzťahy."
"Lenže to je nový Louis Tomlinson," povedal smutne Zayn, "lenže ja chcem toho starého."
"Starý Louis neexistuje."
"Čo keby si sa preniesol cez vzťah s Michaelom?"
Louis prudko zdvihol pohľad od svojich rúk k Zaynovým očiam. Nehovoril o Michaelovi. Nechcel a ani nemohol. Všetko čo sa ho týka ostalo v jeho minulosti a on nechcel minulosť miesiť s prítomnosťou.
"Nepleť tu Michaela, Zayn."
"Prečo nie? Však od kedy sa to skončilo, ide to s tebou dole vodou. Nenechám svojho priateľa padať dole! Nebudem sa prizerať, ako to bolo pred rokom. Už ti to nedovolím!"
"Buď už ticho, Zayn a daj mi to, o čo som ťa prosil," povedal pevne Louis. Zayn sa postavil, zo zadného vrecka džínov vytiahol sáčok a hodil ho Louisovi do lona.
"Ak sa predávkuješ, ako naposledy, nebudem sa o teba zaujímať! Nechcem znova vidieť svojho kamaráta umierať!" vykríkol a odišiel. Samozrejme, že svoje slová nemyslel vážne. Bál sa a ešte ako veľmi. Už raz videl Louisa v polomŕtvom stave a nechcel to prežívať znova.

"Mám chuť na zmrzlinu," povedal ticho Niall. Hlavu mal položenú v Harryho lone, zatiaľ čo kučeravec prechádzal prstami cez jeho blond vlasy. Liam sedel len o kúsok ďalej a kreslil dvoch chlapcov. Snažil sa zachytiť ich najvýraznejšie črty, no pri Niallovi sa to nedalo. Mal pocit, že pri každom jednom pohybe ceruzkou, je jeho náčrt netotožný. Nebol rovnako dokonalý ako objekt pred ním. Zatiaľ čo Harryho obrysy už mal dávno načrtnuté, od Nialla sa nejako nedalo pohnúť. Stále tam bolo niečo, čo sa mu nepáčilo.
"Mali by sme sa pred odchodom zastaviť na zmzline," povedal Harry, " pretože mám sakra veľkú chuť na vanilkovú!"
"Prestaň mi robiť chute!" smial sa Niall.
"Nezabúdaj, že to ty si s tým začal," vyplazil naňho kučeravec jazyk. Niall sa pousmial a vrátil sa ku kvetine, ktorú držal v ruke. Pomaly trhal lupene sedmokrásky a v mysli si hovoril to gýčové 'Miluje ma, nemiluje ma'. Pri tom občas zablúdil pohľadom k Liamovi, ktorý sústredene žmúril oči a hrýzol koniec ceruzky. 
"Li, už to máš?" spýtal sa Harry. Spomínaný pokrútil hlavou a neodvrátil pohľad od skicára položeného v prekrížených nohách. 
"Nudím sa," znova sa posťažoval zelenoočko o pár minút.
"Tak sa snaž nejako zabaviť," žmurkol naňho Liam a vrátil sa ku kresleniu. Harry si zťažka povzdychol a zdvihol pohľad od Niallových blond vlasov. 
A vtedy ho uvidel.
Postava v čiernom, s rukami vo vreckách a sklonenou hlavou kráčala po chodníku pár metrov od troch chlapcov sediacich v tráve. 
Skôr, ako si mohol hocičo premyslieť, odsunul sa od Nialla a vstal, pričom si oprášil džíny od natrhanej trávy, ktorú s Liamom trhali. 
"Idem pre tú zmrzlinu, okay?" spýtal sa, no nečakal na odpoveď. Niall zmätene zažmurkal, pretože ho nechal s Liamom samého. Naozaj sa vešmi tešil na trápne ticho, ktoré bude nasledovať.
Kučeravec kráčal pomedzi stromy a s miernym odstupom sledoval skleslého bruneta. Žmúril z diaľky naňho oči, pretože sa snažil zistiť, prečo vyzerá tak smutne. Vlastne, ani trochu ho to nezaujímalo.
Vôbec.
Už boli skoro pri východe z parku, keď sa Louis zastavil a prehovoril: "Curly, ako dlho ma chceš ešte sledovať?" spýtal sa bez toho, aby sa otočil. Kučeravec zmeravel na mieste. Bol len pár krokov od bruneta pred ním.
"J-ja ťa nesledujem," povedal ticho Harry. Cítil sa trápne.
Brunet sa otočil a zažmurkal, keď uvidel kvety v Harryho vlasoch. Ten kontrast tetovaní a kvetov. Vytvárali niečo, čo na pár sekúnd pripravilo Louisa o slová.
"Jasné, Styles. No čo chceš?"
"Nič," povedal nahnevane a chystal sa odísť, keď začul Louisove slová.
"Počkaj, Harry."
Kučeravec sa pozrel do modrých očí a čakal ospravedlnenie, aby mu mohol skočiť do náruče a objať ho. Chcel mu prepáčiť, no nešlo to, kým brunet neurobí prvý krok.
Lenže Louis sa k ospravedlneniu ani z ďaleka nepribližoval. Bol rád, že s Harrym hovorí. Doteraz ho ignoroval, akoby neexistoval, preto bol šťastný, keď saza ním objavil. 
No rozhodol sa, že bude lepšie, ak to dokonalé stvorenie pred ním, bude držať od seba ďalej. Hlavne kvôli tomu, čo má v zadnom vrecku džínov.
Už raz kvôli tomu svojej milovanej osobe ublížil a nemal to v pláne znova. 
Zrazu chcel byť sám.
Obaja chlapci boli od seba asi dva metre a pozerali si do očí. Každý zaplavený svojimi vlastnými pocitmi, ktoré by najradšej pustili na slobodu, ale boli až priveľmi hrdí, aby to urobili. 
Louis sa zahľadil do zelených očí a povzdychol si: "Sťahujem sa späť do Londýna."