You Think You Know Me? - l.s. ✔

DIEL ŠESTNÁSŤ- KONIEC

O pár dní neskôr, kučeravý chlapec ležal na lúke v obajtí farebných kvetov a pozeral sa na slnečnú obohu, ktorá mu zohrievala pokožku. Cítil sa ako v inom svete. Inom tele. Akoby nemal ani jeden problém na krku a mal na saláme.
Lenže tak to nebolo. 
V Harryho kučeravej hlave sa zmietali desiatky pocitov, ktoré mu nedávali spať. Nedovolili mu jesť, dýchať... žiť. No čo mohol robiť? Nemohol len tak za všetkým urobiť čiaru a pokračovať ďalej. Vedel predsa, že jeho cesta bude mať prekážky. Proste sa musí postaviť a bežať ďalej.
Keby to tak ľahko šlo, však?
Nešlo jednoducho vytrhnúť svoje srdce z hrude a zahodiť ho do hlbín rieky. 
Nešlo ho proste pozašívať a tváriť sa, že sa nič nestalo. 
Nešlo to.


Louis sa cítil rovnako, ale mohol si predsa za to sám, nie? To on sám klamal sám seba, klamal Harrymu, len aby mohol ľahšie odísť. Bol tak sebecký, že klamal osobe, ktorú miluje, len aby ušetril sám seba pred zničujúcou bolesťou v hrudníku. 
No nič iné mu neostávalo! Už by neprežil ďaľšiu bolesť, ktorá nim metala sem a tam pred pár mesiacmi. Už viac nechcel trpieť so žiletkou, liekmi a drogami v kúpeľni. Zavretý pred celým svetom, len aby ušetril ľudí, ktorí by sa naňho museli pozerať. Nezniesol tie znechutené pohľady, keď ho videli s jazvami na rukách, rozšírenými a červenými očami, spoteným čelom. Už to viac nechcel, preto bol sebecký. 
No čo ak bol mladší chlapec iný? Čo ak mu nechcel ublížiť ako Michael pred ním?
To už zistiť nemohol. 
Bol zbalený a čakal v obývačke na Zayna, ktorý ho mal odviesť do Londýna. Mama, sestry, všetci ho presviedčali, aby neodchádzal, no on sa rozhodol, že to bude lepšie. Pre neho. Pre Harryho. Pre každého.
Prekvapili ho náhle kroky, ktoré bolo počuť z chodby. Vedel, že mu prišiel odvoz, ale prekvapilo ho to, že sa mu Zayn neozval, ako sa dohodli. Mal prísť pred dom, napísať mu, že prišiel a odišli by. 
Zrazu sa objavil v obývačke Zayn a pozrel sa na kufor pred Louisom, ktorý sedel v kresle pri televizií. Nemohol uveriť, že to myslí vážne.
"Mohli by sme sa najskôr porozprávať, než odídeme?"
"Neostanem tu, Z."
"Ale prečo?! Je tu Niall, Liam a Ha-"
"Ticho," prerušil ho Louis a nebadane sa mu roztriasli ruky. Nechcel na kučeravca myslieť, aj keď mal hlavu zaplavenú jeho ublíženým pohľadom, hnusnými, no pravdivými slovami... nechcel.
"Harry," natruc dopovedal Zayn, "čo on? Viem veľmi dobre, že vieš, ako sa cíti! Neodkopol ťa tak aj Michael?" kričal bez ľútosti čiernovlasý chlapec. 
"Prestaň, Zayn," zašepkal brunet.
No chlapec pokračoval, pretože ani zďaleka neskončil: "Ten ťa tiež bezľútosti využil, vysmial ťa pred celou školou a odkopol ťa ako handru! Vieš ako sa cíti Harry? NO TAK VIEŠ?!"
"VIEM! Kurva, ja to viem!" kričal Louis už s kotuľajúcimi sa slzami dole tvárou. Bol rád, že jeho sestry sú hore v izbách a jeho mama je v práci. Nechcel, aby ho počuli tak kričať, nadávať a hlavne plakať. 
"Tak prečo si mu to urobil? Chceš ho zničiť? Presne ako teba Michael? Chceš ho doviesť k drogám? Žiletke? Alkoholu?" kričal, "No tak chceš?!"
"Nie!" zvolal Louis a na pár sekúnd zavládlo ticho. Zayn si kľakol pred Louisa sediaceho v kresle a položil mu ruky na kolená, aby ho upokojil. 
"Čo keby si nechal kufor tu, ja by som ťa odviezol za Harrym a všetko by bolo okay?"
Brunet pokrútil hlavou: "Nie, on mi neodpustí! Nevidel si jeho oči! Nepočul si jeho slová!"
"Nemusel som ich vidieť, Lou, ani počuť. Stačí, že som videl pred pár mesiacmi teba a viem si to úbohé kučeravé stvorenie predstaviť," povedal ticho Zayn. Louisa z náhleho ticha boleli uši. Ako keby mu niekto fúkal flautou do ucha. 
Brunet si utrel slzy, zhlboka sa nadýchol a zdvihol bradu. 
"Dobre, odvez ma za Harrym."
Zaynovi sa okamžite na tvári objavil obrovský úsmev. Vstal a pomohol sa postaviť na nohy aj svojmu menšiemu kamarátovi. 
"Som rád, že si prišiel k rozumu LouLou," usmial sa Zayn a postrapatil brunetovi vlasy.
"Héj," zahnal sa po hnedoočkovi Louis a narovnal si strapaté vlasy, ktoré aj tak ostali stáť na všetky strany. Obaja si sadli do Zaynovho športiaka smer- dom Stylesovsov.

Liam ležal pred telkou na sedačke a neprítomne prepínal programy. Stále rozmýšľal nad tým, prečo vtedy Niall tak rýchlo ušiel. Zľakol sa? Nechcel Liamovu prítomnosť? Mal toľko otázok a žiadne odpovede. Najradšej by za blondiem šiel hneď teraz, ale nechcel byť za vtierku.
Keď už tak spomínal Nialla, v tom momente mu prišla textová správa.

Od: Blondie >-<
Musíme si pohovoriť.