You Think You Know Me? - l.s. ✔

DIEL DESAŤ

Nedeľa. Deň po sobote. To vie predsa každý. No v tento deň mal Harry zápas. Rovnako aj Louis a ostatní hráči školského týmu.

Zápas sa mal začať až o tretej poobede, no Harry už buntošil o deviatej ráno. Nevedel sa dočkať. Nová sezóna, vždy ho vie tak vzrušiť a povzbudiť do tej ďaľšej.

"Mama!"

"Áno, Harry?"

"Nevidela si moje kopačky?" kričal na ňu od prvého schodu, smerom na druhé poschodie, pretože bola vo svojej spálni.

"Čo?"

Harry si nahnevane povzdychol.

"MOJE KOPAČKY!"

"Čo s nimi?" kričala Anne späť.

"KDE SÚ?!" Pomaly, ale isto strácal trpezlivosť. Potom sa mu mama čuduje, prečo neznáša ženské. Však sú hluché a nechápavé!

"Videla som ich v práčovni!"

"Už som sa tam bol pozrieť, nie sú tam."

"ČO?"

Zhlboka sa nadýchol, napočítal do desať a snažil sa upokojiť. Inak by asi vybehol hore a pohádal by sa s ňou. Nebolo by to prvýkrát. Obaja boli inej povahy, dosť často sa kvôli tomu hádali. Aj kvôli maličkostiam.

"NIČ!"

"Našiel si ich?"

"NIE!"

"A bol si sa pozrieť v tej práčovni?"

"Boha," zašomral a odišiel od schodov, lebo by do nich asi kopol. Pri svojej matke nemal trpezlivosť. Hnevala ho jej starostlivosť, slušné správanie a pokoj, ktorý jej stále žiaril na tvári. Stále sa zaujímala, kam ide a s kým ide. Akoby nestačilo, že ho kontroluje doma. Musí aj vonku či v škole.

Harry vošiel do práčovne a začal sa prehrabávať v koši na prádlo, dúfajúc, že ich tam nájde. Neboli ani tak nevýrazné, aby ich nevidel! Ba, priam naopak, boli neónovo zelené, čiže by mu mali hneď udrieť do očí.

"Našiel si ich?" ozvalo sa mu za chrbtom, keď stál zohnutý ku práčke, v ktorej sa prehraboval.

"Nie," odpovedal tlmene s tvárou v práčke.

Zrazu sa ozval povzdych, ktorý znamenal, že Anne je z Harryho unavená. Harry vedel, že ich našla a on sa len dobre nedíval. Už čakal na prednášku o tom, aký je nevšímavý a nepozorný. Vždy jej povedal, že je to to isté, no ona si stála za svojím, že sú to dve rozdielne veci.

"Harry, treba sa viac pozerať," povzdychla si, "si tak nepozorný a nevšímavý."

Vedel to, že to povie.

Bola to taká ich tradícia vždy po tom, čo nevedel niečo nájsť.

"No tak som sa nepozeral, dobre, no."

"Tak sa nabudúce lepšie-..."

"...-pozeraj," skočil jej do reči Harry, pretože už tú vetu pozná naspamäť.

"Nerob si srandu, Harry. Ja tu večne nebudem a ešte keď nebudeš mať ženu, ale muža, kto ti to bude hľadať, keď nie ty sám."

"Nezačínaj zasa s tým, že si vždy chcela vnúčatá, pretože nemám na to náladu. Máš Gemmu, ktorá určite nie je na baby, takže to nechaj tak a nevyťahuj to zas a znova."

Položila nahnevane prádlový kôš na práčku.

"Nechovaj sa takto, Harry. Záleží mi na tebe! Nezaujíma ma, že budeš s mužom a nie ženou. Je to tvoje rozhodnutie a ja ho rešpektujem, ako tvoja matka. Nie som povinná ti do tvojho života zasahovať, nech sa už rozhodneš akokoľvek."