You Think You Know Me? - l.s. ✔

DIEL ŠTVRTÝ

Najhorší deň.

Tak by dokázal definovať dvoma slovami Harry svoj deň v škole. Vyučovanie by nebolo ani až tak zlé, pretože celé hodiny trávil s mobilom pod lavicou, alebo len tak, s hlavou položenou na lavici. Horšie bolo obdobie po obede. Mal sa dostaviť do šatní futbalistov a nemal meškať ani minútu. Tak znel príkaz od trénera.

Lenže to by nebol Harry, keby nebol tak trochu 'rebel'. Naschvál ostal dlhšie na obede, len, aby prišiel neskôr ako Tomlinson, ktorého v jedálni už nevidel. Chcel dostať iný trest, aby nemusel byť v jednej miestnosti spolu s tým namysleným chalanom. Aj Harry vedel predsa hrať futbal a bol rovanko pekný, no nebol namyslený. Iba trochu.

"Hola," ozvalo sa za Harryho chrbtom. Zmätene sa otočil a stretol sa s modrookým pohľadom.

"Odkedy si sa dal na španielčinu, Ni?" Blondie si sadol oproti kučeravcovi k bielemu jedálneskému stolu.

"Vždy ma tak nejako fascinovala," zasnene sa pozrel na strop zatečenej budovy.

"A vieš aj niečo iné, ako 'hola'?" spýtal sa s malým úsmevom Harry.

"Pracujem na tom!" zamračil sa naňho Niall a strčil si do úst lyžičku so zeleninovou polievkou, ktorá vyzerala skôr ako zvratky, než ako polievka. Harry nikdy nedokázal pochopiť, prečo Niall a Liam jedia jedlo z jedálne. Kučeravec si radšej vždy doniesol z domu. Nechcel sa predsa otráviť.

"Jasné, Niall. Presne ako na francúzštine, taliančine a ruštine. Vieš povedať ahoj v desiatich jazykoch, ale na čo ti to je?"

"Prestaň ma poučovať."

"Ja ťa nepoučujem," povedal a založil si ruky pod bradu, "len ti hovorím, na čo všetko využívaš svoj čas."

"Na čo?"

"Hovadiny. Keby si sa radšej venoval niečomu inému." Zložil ruky späť na stôl, ku svojmu telefónu.

"Ako napríklad? Bitky v šatniach? Opíjať sa a zobúdzať sa na párty? Mať každý týždeň niekoho iného vo vzťahu? Nie, ďakujem," povedal Niall, vzal si tácku s nedojejedným obedom a odišiel ku okienku, kde vždy postávala kuchárka. Harrymu sa vždy zdalo, že na bradavici, ktorú má na čele, má chlp. No nikdy sa neodvážil z blízka naň pozrieť. Pravdepodobne by ho ovalila svojou tučnou rukou.

Po tom, čo Niall nahnevane odišiel z jedálne, Harry sa rozhodol si vziať ruksak, skate a ísť si odpykať trest. Nebol predsa zbabelec.

Hodil si pred seba skate, skočil naň a zasúval sa po chodbách smerom ku šatniam telocvične. Modlil sa, aby nestretol upratovačky alebo školníka, pretože tí mu už skate vzali nespočetnekrát a nechcel prísť oň znova. Musel by chodiť domov peši a to pomyslenie sa mu vôbec nepáčilo.

Prešiel dlhou chodbou ku dverám telocvične, keď sa za ním ozval hlas: "Styles! Okamžite sem daj tú diablom vytvorenú dosku!"

Obzrel sa a musel sa pousmiať. Upratovačka, ktorá ho mala v zuboch už od prvého ročníka, si to teraz brala cez chodbu v malých bielych šľapkách, do ktorých sa jej skoro nezmestili jej tučné nohy. Harry vždy rozmýšľal, prečo je taká tučná. Však upratuje obrovskú školu, nemala by pri tom schudnúť?

Harry stál pri dvojkrídlových dverách a sledoval tučnú upratovačku, ktorá by mala, podľa Harryho výpočtov, ku nemu dôjsť za pol hodinu. Iba ju sledoval a smial sa.

Zrazu sa však zastavila a ruka, ktorú mala nad sebou zdvihnutú s vystrčeným palcom, ktorým ukazovala na Harryho, jej klesla vedľa tela. Z očí jej šľahali plamene a keby mohla, určite by zabíjala. Kučeravec nerozumel, nikdy naňho tak nereagovala, preto sa obzrel.

Prižmúril oči na chodbu napravo. Cestou ku dverám telocvične išiel tiež niekto na skate. Keď sa Harry lepšie prizrel, videl, že ide o Tomlinsona. Jeho tetovania zdobiace pokožku, ktorú odhaľovalo obyčajné čierne tielko, by spoznal aj z kilometrovej vzdialenosti.

"Vy hovädá! Hlúpi futbalisti! Čo si o sebe myslíte?!" znova sa rozkričala upratovačka. Harry uprel na ňu pohľad a všimol si, že sa znova rozbehla. Znova sa postavil na skate, otvoril si dvere a vošiel dnu. Dlhou chodbou, kde na konci bolo svetlo, ktoré vychádzalo z dverí vedúcich na štadión, sa pomaly Harry odrážal k šatniam.

Zrazu však okolo neho prešiel Tomlinson a štuchol ho do boku. Dlhou chodbou sa ozval zvonivý a chytľavý smiech. Chtiac-nechtiac sa Harry pousmial.

Kučeravec trochu pridal a viezol sa popri Louisovi.

"Očividne si si znepriatelil upratovačku," začal Harry, načo sa hneď ozval Louisov smiech. Kučeravec si uvedomil, že by rád počúval ten smiech celý deň. A tešilo ho, že on donútil Louisa sa smiať.

"Vieš, vždy som mal s nimi problém. Toľko skateov mi rozmlátili alebo hodili do koša, že už to ani nepočítam. Táto marfa je ešte v pohode. Nie je až taká zlá," hovoril s tichým smiechom, pričom ho Harry kútikom oka pozoroval. Páčila sa mu jeho tvár z profilu, keď sa smial. Vejáriky vrások vedľa očí len napovedali, že sa smeje úprimne.

"Mňa už otravuje od prvého ročníka. Raz mi povedala, že ma ostrihá, lebo vyzerám ako dievča," pokrútil hlavou a pozrel sa pred seba, no keď počul, ako sa Louis hlasno rozosmial, okamžite sa naňho pozrel. Páčilo sa mu, priam ho fascinovalo, ako Louis zaklonil hlavu, keď sa smial. Ako sa jeho vlasy roztrapatili, keď potriasol hlavou. Ako sa mu napli svaly, keď si vlasy z očí zhrnul na jednu stranu.

Vôbec sa mu nepáčili jeho fascinované pocity k chalanovi, s ktorým mal tráviť niekoľko dní po škole.

"To je dosť, že idete!" zvolal tréner, keď vošli do šatne.

"Zdržala nás upratovačka," povedal Louis, načo hneď Harry vyprskol smiechom.

"Ale no ták! Ukľudníme sa a pustíte sa do práce," povedal tréner a ukázal na porozhadzované dresy.

"Čo s tým máme?" spýtal sa kučeravý chlapec a oprel sa o rám dverí. Tréner sa naňho pozrel s nadvihnutým obočím.

"Styles, myslel som si, že už debilnejšie otázky dávať ani nemôžete. Vezmete ich, dáte ich do práčky, potom sušičky, neskôr ich poskladáte a potom prídete za mnou do kancelárie. Uvidíme sa, keď to bude hotové," vzal si svoju šiltovku, s logom školy, a odišiel zo šatní.

"Skvelé, naozaj sa teším," povedal ironicky Harry.

No to ešte netušil, že si to naozaj užije.

+ [A/N] Mrzí ma, že som nepridala niečo vyše týždňa, ale bola som odcestovaná. Tí, ktorí monitorujú môj ask, vedia, že som bola v Anglicku. Nemala som prístup k internetu tak často, aby som mohla niečo pidať a ak mám pravdu povedať, nemala som na to ani čas. No už som späť a znova pripravená písať. Aj keď je táto časť nudná, lebo som nevedela, čo na pokračovanie napísať. Nejak som sa stratila a musela som si prečítať spätne tri kapitoly, aby som vedela, kde som prestala. Dúfam, že nezabudnete na hviezdičky a komentáre ;)