You Think You Know Me? - l.s. ✔

DIEL PÄTNÁSŤ

Zatiaľ čo Harry chcel utiecť alebo rovno zbiť Louisa Tomlinsona, Nial s Liamom na seba hádzali zmätené pohľady. Sedeli od seba len kúsok, no predsa len boli od seba ďaleko. Liam rozmýšľal nad nocou, kedy ich priateľstvo poslali do záhuby. Niall zas premýšľal, či má začať s Liamom rozhovor. Hanbil sa. Nevedel, či to bolo za tú noc alebo preto, že Liam možno vedel, že ho má rád viac ako kamaráta. Blondie sa modlil, aby to bolo radšej to prvé. Nechcel, aby Liam vedel, že k nemu prechováva city. Ešte viac by sa pokazilo to, čo si vybudovali. To, čo postavili späť na nohy.
"Môžem sa pozrieť na to, čo si nakreslil?"
Liam sa trochu mykol, keď Niall prehovoril, pretože to od neho nečakal. Myslel si, že budú ticho pokým sa nevráti Harry so zmrzlinou. 
Vytiahol svoj skicár, ktorý pred pár minútami strčil do tašky a podal ho do Niallových čakajúcich rúk. Niall otvoril skicár a zahľadel sa na prvú kresbu. Zatiaľ čo sa Niall usmieval, Liam sa červenal. Jasné, že sa červenal! Skoro na každej strane bola blondieho tvár, postava, či len oči. Oči, pre tie Niallove mal Liam slabosť, aj keď si to ešte sám pred sebou nepriznal.
"Je to... pekné, Li," usmial sa Niall a otočil ďaľšiu stranu. Tam bola kresba blondieho a kučeravca, no Niallova tvár chýbala.
"Prečo si ma nedokreslil?" odtrhol pohľad od papiera a pozrel sa do hnedých očí. Liam nevedel, čo povedať. Nechcel znieť trápne. Niall sa naklonil k hnedovlasému chlapcovi bližšie a s napätím čakal, čo povie.
"Hm..." odmlčal sa, "len sa mi to vždy zdalo byť nedokonalé v porovnaní s originálom," povedal čevenajúci sa Liam.
Niall sa pousmial a vrátil sa späť k prezeraniu náčrtov. 

V rovnakom momente Harrymu slzili oči a nevedel čo povedať. Rovnako ako Liam krátko pred ním. Louis mu práve povedal, že odchádza? 
"Č-čo to trepeš?"
Louis si povzdychol, nechcel tomu stvoreniu, ktoré vyzeralo tak nevinne s kvetinami vo vlasoch, ublížiť. "Odchádzam späť do Londýna a už sa sem nevrátim. To, čo sa stalo pred tým, je minulosť. Chcem, aby si na to zabudol. Aj tak, bol som predsa len jeden z tvojich úletov, Harry."
Aj tak neveril tomu, čo hovorí. Nebol pre Harryho len úlet.
"To ma len tak prejebeš a odídeš?" spýtal sa trochu hlasnejšie kučeravec.
"Nebolo to tak aj doteraz? Bol si len kurva školy," povedal chladne Louis. Vzal to z tej inej stránky. Bude lepšie, ak Harrymu ublíži a ten ho bude nenávidieť. Bude to pre neho oveľa jednoduchší odchod.
Harry zalapal po dychu, cítil v hrudníku neznámy tlak, ktorý mu nedovoľoval nadýchnuť sa. Cítil sa, akoby spadol z hojdačky a vyrazil si dych, ako keď bol malý. 
"Si obyčajný kokot, Tomlinson. Nenávidím ťa," povedal Harry a po tvári sa mu spustili slzy. Brunet ho nechcel rozplakať, chcel len, aby bol nahnevaný, aby ho poslal preč bez toho, aby sa musel dramaticky lúčiť. No toto nečakal a nechcel to tak.
"Nehovor to, Harry," povedal ticho Louis.
Harry sa zasmial cez slzy: "Čo nemám hovoriť? Pravdu?"
"Dobre vieš, že to tak nie je."
"Č-čo tak nie je? Práve si povedal, že som kurva školy! Prejebal si ma na večierku a ráno s odišiel! Myslel som si že ma máš aspoň trochu rád!"
Mám ťa rád! Milujem ťa! - kričal v duchu Louis, no nepovedal to nahlas. Nedokázal to len tak vypustiť z úst. Po tom, čo to povedal naposledy, jeho svet skončil v čiernej tme a vtedy si povedal, že to nikomu nepovie, len aby už nikdy viac netrpel tak, ako vtedy.
"Popravde, Harry, nikdy som od teba nechcel nič, len tvoj zadok, okay?" Louisa samého boleli tieto slová, ako sa potom cítil Harry? 
Ako štetka? Ako špinavá handra?
Niečo také.
"Nechcem ťa už nikdy v živote vidieť! NIKDY!" zvreskol, otočil sa a bežal preč. Louis sledoval jeho zmenšujúcu sa postavu a nemohol zadržať trasúce sa telo, ktoré odolávalo slzám a vzlykom, ktoré sa drali na povrch. 
Ublížil osobe, ktorú miluje. Druhýkrát za život.
"Zbohom, Harry," zašepkal a vyšiel z parku cestou, ktorou vošiel.

Niall ležal s hlavou v Liamovom lone, pričom sa mu hnedoočko hral s blond vlasmi. Ani nevedeli, ako sa dostali do tejto pozície, proste si zrazu blondie ľahol a až neskôr si uvedomil, že si ľahol na Liama. No obaja boli ticho a neriešili. Mali na saláme.
Zatiaľ čo si Niall detailne prezeral náčrty, Liam sa usmieval na blondieho tvár. Mal roztomilo zvraštený nos, oči jemne prižmúrené a pery trochu našpúlené.
"Páči sa m to," povedal zrazu Niall a Liam sa musel premáhať, aby odtrhol pohľad od Niallovej tváre k skicáru, kde uvidel blondieho oči. Tie vedel vždy nádherne nakresliť, pretože sa vždy tak rád do nich pozeral. 
"Aj mne," zašepkal Liam. Vtedy Niall zdvihol pohľad a nevedomky sa pozrel na brunetove pery. Liam sa bezváhania sklonil a pobozkal blondieho jemné pery. Iba jemne pozkával jeho spodnú peru a snažil sa dokonale si tento moment užiť.
A vedel prečo. O chvíľu ich vyrušilo splašené dýchanie. Harry.
Niall sa sa rýchlo posadil a akurát mu vletel do náruče uplakaný kučeravec. Liam si vymenil s Niallom zmätený pohľad.
"Čo sa stalo, Harry?"
"Odišiel. Ublížil mi," rozplakal sa ešte viac, "nenávidím ho, Ni."
"Koho?" spýtal sa prezmenu Liam.
"Tomlinsona."
Obaja pochopili a stačilo len jedno slovo, už vedeli, koho majú nenávidieť. Aj keď bol Harry tak povediac zlý chlapec školy, mal srdce. A obaja to vedeli. 
Už chcel Niall otvoriť ústa, keď sa zrazu ozval jeho mobil. Preložil plakajúceho Harryho do Liamovho náručia, aby mohol vybrať svoj telefón z vrecka. Pozrel sa na neznáme číslo a priložil si mobil k uchu.
"Áno?"
"Niall Horan?" ozval sa dievčenský hlas.
"No, áno. Kto volá?"
"Kamiela."
Niall zalovil v pamäti a spomenul si, že to bola najlepšia kamarátka Shae. Ale prečo mu volala?
"Uhm, prečo mi voláš?"
"Neviem, či si to pamätáš, ale spali sme spolu na futbalovom večierku v pondelok. Ráno som odišla, nechcela som, aby si to vedel."
Blondie sa začervenal. Naozaj to nechcel vedieť.
"Tak a prečo si sa rozhodla mi to povedať teraz?"
Na druhej strane linky nastalo ticho. Pár sekundové ticho, ktoré Nialla nesmierne znervózňovalo. No napokon sa ozval nervózny dievčenský hlas, ktorý všetko zničil. Do posledného kúska šťastia všetko jej slová pohltili.
"Som tehotná, Niall."

[A/N] Uf, za pár dní to začalo čítať tak veľmi veľa ľudí! :33 neviem komu ďakovať skôr, tak ďakujem každému, kto si prečítal čo i len slovo :) A ďakujem každému, kto mi dal follow a pridal si môj príbeh do knižnice :3 dosť veľa to pre mňa znamená.
A samozrejme komentáre :3 vždy ma vedia potešiť, baby, tiež si vás vážim za to. 
Lots of love