Kapitola 1 - Telefonát

3.3K 150 3
                                    

Moje meno je Raven Rogers, zajtra budem mať 16.
Práve končím môj posledný rok na základnej škole. Ako ďalšiu školu som si vybrala gymnázium, keďže neviem čo ďalej so životom.
Nemám veľa kamarátov, radšej si držím len tých pravých, tými sú Susane a Greg.
Poznáme sa od mala a je mi jasné, že medzi nimi dvoma niečo počas tých rokov vzniklo. Teda, aj keď si to nepriznajú. Škola ma moc nebaví, ale pri nich prežijem všetko, aj apokalypsu.
A teraz sa vráťme späť k môjmu príbehu...

Mama: ,,RAVEN VSTAVAJ ZMEŠKÁŠ ŠKOLU!"
Tak nenávidím vstávanie, ale čo už.
,,IDEM DAJ MI 5 MINÚT."
Vstala som a išla som sa umyť, v sprche som bola asi 15 minút... No čo už, budem trochu meškať. Zasmiala som sa pri myšlienke ako sa mama bude hnevať. Potom som sa obliekla a zišla dole. Chcela som sa najesť, no rozmyslela som si to hneď ako som uvidela lístok.

,, Išla som do práce, už som nestíhala, musíš sa dostať do školy inak. Ľúbim ťa.
                                                         Mama <3

Musela som sa nad tým pousmiať. Ale hneď som sa spamätala a spomenula si, že meškám. Zobrala som tašku a "hurá" do školy.....

Nešla som pešo to by mi trvalo asi 20 minút tak som sa rozhodla, že pôjdem na longboarde, čím som si cestu skrátila na polovicu.

Prišla som 15 minút po zvonení, takže som do triedy utekala.
Prvá bola matika, unudila som sa k smrti, ale bola som rada, že mi uverila, že som zaspala.
Po hodine som išla za Susane a Gregom, celú prestávku sme sa rozprávali.
Teraz som mala hodinu so Susane, takže som sa tešila.
*Crrrn* bežali sme so smiechom do triedy.

,,No čo ty a Greg, ste už spolu, nie?"
Spýtala som sa zvedavo, počas toho ako učiteľka niečo rozprávala.
,,Ako si na to sakra prišla?!"
Od prekvapenia zvýšila hlas.
No potom sme sa začali smiať, až kým nás nenapomenula učiteľka.
Po chvíli som odpovedala:
,,bolo to jednoduché videla som vám to v očiach tie malé "iskričky" keď na seba pozeráte."
Pozrela som na ňu vážne, no potom sme sa obe začali smiať.
,,Dobre vyhrala si, ale nikomu to nehovor."
,,Neboj sa, čestné skautské?"
Usmiala som sa.
,, Čestné skautské"
Začali sme sa smiať.
Zas nás napomenula učiteľka, ale bolo nam to jedno rozprávali sme sa ďalej.
No teda bolo nám to jedno až do momentu, kým nepovedala, že zostaneme po škole.
To tak nenávidím mama ma zabije, to už je 30x tento rok...

Celý deň prebiehal rýchlo mali sme ešte štyri hodiny, no dve som mala s Gregom takže sme sa rozprávali.
Po obede sme šli so Susane do "poškoláckej" triedy, kde nás bolo asi 15.

KONEČNE, pomyslela som si, keď zazvonilo.
,, Byť tam dlhšie a praskne mi hlava z tých barbín"
"Podobne som rada že sme od tade vypadli Rave"
Začali sme sa smiať ako blbé na celú školu.

Prišla som domov, no nikto nikde, aj keď žijeme len ja a mama.
Naši sa rozišli už davno.
Ale nevadí mi to, zvykla som si časom. A keď otec zomrel tak som ani nebola moc smutná.

Vošla som do izby a hneď som zaspala bol to predsa dllllhy deň....

Neskôr ma ale zobudil telefonát.
,,Haló, je pri telefóne Raven Rogers?"
,,Áno to som ja, prečo a kto sa pýta?"
,,Je mi to ľúto ale...."
Zostalo ticho.
,,Čo sa stalo!?"
Začala som zvyšovať hlas.
,,Vaša mama mala vážnu autonehodu..."

I'm Dragon  {DOKONČENÉ}Dove le storie prendono vita. Scoprilo ora