Kapitola 21 - Svadba

1.1K 84 0
                                    

,,Ako je toto možné?"
Prehovorila Calisia.
,,ja...ja neviem..."
Stále som bola v šoku.
Z môjho chrbta išli DRAČIE krídla...!
Ako to je možné Sky?
"Ja neviem, R vážne neviem"
Calisia prišla bližšie a dotkla sa ich.
,,Sú to krídla tvojho draka."
Wow.
Chcela som ich dať preč, keď mi došlo, že nemám potuchu ako.
,,Nenechajme sa rušiť a pokračujeme v konverzácii, len niečo dokončím."
Pozrela som za ňu na troch odvážlivcov.
Na jedného som poslala oheň, na druhého vodu a na tretieho zem.
,,Svoje slovo držím."
Povedala som, keď poslednýkrát vydýchli.
Pozrela som na Calisiu.
,,Dobre, o čom sa chceš rozprávať?"
Vyzerala smutne.
,,Čo ti spravili...?"
Aj mňa úsmev prešiel.
,, Môžem ti pozrieť do hlavy, nemusíš o tom hovoriť, uvidím len to čo mi dovolíš vidieť."
Prikývla som.
Dala mi ruky na spánky a mňa to zase vrátilo do nočnej mory.
Ukázala som jej úplne všetko až do momentu keď ma zabila, ďalej som nepokračovala.
Keď sme sa vrátili do reality Calisia vyzerala zhrozená.

,, Už ma skoro úplnú silu...."
Povedala a prerušila ticho.
,,Čo to znamená?"
Nadýchla sa.
,, Už je skoro silnejšia ako ja, keďže používa čiernu mágiu je vypracovanejšia a silnejšia aj ako ja."
Srdce mi vynechalo úder.
,,Ale, ak sa nemýlim aj tebe sa teraz ešte úplne vyvíjajú schopnosti, najväčšiu silu budeš mať po tvojej osemnástke, presne ako ona."
,,Musím to s ňou skončiť čím skôr."
,,Ona len tak za tebou nepríde, počká kým bude najsilnejšia a ty najslabšia..."
Usmiala som sa.
,, Ďakujem za všetko, musím ísť."
Už som odchádzala keď.
,,A Raven, prímerie prijímam."
Usmiala sa a ja tiež.

Už som sa chcela zmeniť na draka, keď sa objavil môj nádherný vlk.
,, Chceš zviesť."
Neváhala som a sadla naňho.
Bežali sme rýchlo.
O chvíľu sme boli v škole.
Zliezla som z obrovského čierneho vlka a pohladkala ho.
,, Maškrtku pre teba nemám."
Povedala som a začala sa smiať.
Kosti praskli a tam stál môj milovaný.
,,Victor."
Povedala som a vrhla sa mu okolo krku.
,,Raven."
Povedal a chytil ma ešte silnejšie.
,,Myslel som, že som ťa stratil a...."
Zlomil sa mu hlas.
,,Som tu."
Povedala som a pobozkala ho.
Našu pusu prerušila Hope.
,,RAVEEEEEEEEEN!"
Zakričala z celých pľúc a hodila sa mi okolo krku.
Usmiala som sa a pevne ju objala.
Trochu sa odtiahla..
,,Toto mi už NIKDY nerob jasné? Nesmierne som sa bála, myslela som, že..."
Začala plakať a ja s ňou, aj, keď sme sa smiali.
,,Som tu a už nikam nechcem ísť."
Povedala som a usmiala sa.
Prišiel David a tiež ma objal.
,,Rád ťa vidím."
Povedal usmial sa a pozrel na Hope.
Začudovala som sa, ale doplo mi, čo sa deje.
,,Ako dlho ste už spolu?"
Povedala som s úsmevom.
,,Dlho."
Povedali naraz, začali sme sa smiať.
Vic si obmotal ruku okolo môjho pásu a všetci sme šli za Jamesom.

,,Ja tých debilných čarodejov zabijem!"
Rozkrikoval sa James.
,, Ukľudni sa prosím."
Snažila som sa ho už asi 2 hodiny ukľudniť.
,,Čo sa stalo, stalo sa. Ale už je to za nami."
Stále sa rozčuľoval, už som asi ôsmikrát skoro zaspala.
,,Raven by si mala pospať, dorozprávame sa zajtra, dobre?"
Prehovoril Victor.
Ja som len prikývla a vybrala sa k posteli.
,,Ideš zlou stranou!"
Zakričala Hope.
,,Ale, veď tam je naša izba."
Zasmiala sa.
,, Momentálne budeš v izbe s Vicotorom!"
Usmiala som sa.
,,Moja výhoda."
Victor ma dobehol a šli sme k nemu do izby.

Ešte sme sa veľmi dlho rozprávali, keď sme zaspali.
Spala som asi tri hodiny, prečo? Kvôli kliatbe...
Okolo 5 rána sa mi na chvíľu ešte podarilo zaspať na 3 minúty...
Začala som nesmierne kričať.
,,Zlato,som tu s tebou."
Povedal mi moc dobre známy hlas.
,,Ja viem, to je tou kliatbou..."
Usmiala som sa.
,, Spi, ja sa idem asi prejsť."
Hneď sa postavil.
,,Nie, bojím sa o teba, ak sa chceš ísť prejsť, môžem ísť s tebou."
Postavila som sa k nemu.
A pobozkala ho.
Bozk mi vášnivo opätoval.

I'm Dragon  {DOKONČENÉ}Donde viven las historias. Descúbrelo ahora