I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 26 - Rodina

Mysleli sme si, že sa schopnosti deťom objavia až neskôr....ale keď môj syn začal ovládať všetky živly, môj pohľad na svet to zmenilo.

Bol tak nadaný, začali sme ho trénovať.
Ovládal úplne všetky, ale najlepšie mu išli oheň a zem.
Živly, čo máme s Victorom spoločné.
Serena sa zase rozhodla to skúsiť s pekelným ohňom.
Každým dňom si pridáva trochu ohňa, a tak trénuje.
Zatiaľ sa jej darí.
Dúfam, že to na bojisku výjde.
Ale nikdy nemôžeme vedieť, koľko toho ohňa má v sebe.

Victor cvičí všetkých nováčikov, pokročilých aj profíkov v boji z blízka, s čarodejmi a aj v ich zvieracej forme.
Bela a Dave mu pomáhajú.
Ja cvičím úplne všetkých, ako ovládať ich živly, na týchto skúškach je aj môj syn, aj dcéra.
Je to vtipné ako sa Derek snaží.
Minule podpálil miestnosť.
A Serena sa aspoň nesústreduje len na oheň, ale aj na vodu, jej druhý živel.

O druhej som začala trénovať žiakov, ktorý ovládajú zem.
,,Pozrite na mňa a skúste to zopakovať."
Ukazovala som a zároveň rozprávala.
,, Musíte cítiť to spojenie s tým živlom, predstaviť si, že ste ten živel, keď sa budete hnevať, zem vás ukľudní."
Cítila som okolo seba vôňu trávy.
,, Keď už pocítite to spojenie, môžete začať tvoriť, uvidíte ako sa vám lepšie tvorí, či so zatvorenými alebo s otvorenými očami."
Zavrela som oči a predstavila si v hlave ružu, dotkla som sa hliny a tam ruža narástla.
,,Teraz vy."

Prechádzala som sa medzi žiakmi a sledovala ako to komu ide.
Väčšine to išlo, ale našli sa aj výnimky.
Prišla som za dvomi dievčatami a jedným chlapcom.
,,Čo sa deje?"
Opýtala som sa.
,,Nám to nejde."
Povedal chalan.
Usmiala som sa, a začala im to vysvetľovať inak.
,, Všetci robte naraz to, čo ja, dobre?"
Prikývli.
,,Zavrite si oči, predstavte si, že ste na lúke, obklopený zeleňou, krásou a pokojom, ležíte si tam, všetky vaše problémy tam zmizli."
Rozprávala som im a sledovala ich.
,,Dotknite sa hliny, ale neotvárajte oči, cítite to, čo tá hlina, buďte v kľude, nebojte sa. Predstavte si, ako z hliny rastie vaša obľúbená kvetina."
Pozrela som sa či sa im darí.
Dievčatám tam vyrástli ruža a narcis a chalanovi sa celá hlina zaplnila kvetinami.
,,Teraz otvorte oči."
Otvorili ich a začali sa tešiť.

Ďalšiu hodinu to ešte skúšali, ak niečo nevedeli pýtali sa ma.
Išla som za Derekom do skleníka.
,,Ahoj zlatko."
Povedala som a skoro odpadla od úžasu.
,,Urobil som tu menšiu záhradku, z tvojich obľúbených kvetín."
Všade boli ruže, bolo to nádherné.
Chvíľu sme sa rozprávali, a potom som sa vrátila k žiakom.
Keď nám skončila hodina boli na rade nadaný s vodou, a takto sa vystriedali všetky živly.
Bol to náročný deň.

Každý jeden deň sa opakoval, robili sme stále to isté, rozhodla som sa, dať si týždeň voľno a sústrediť sa na mňa.
Čo nikto nevedel bolo to, že sa mi objavili nové schopnosti po 18-tke.
Už som sa im dlho nevenovala.
Chodila som do stredu lesa, ďaleko od školy.
Mala som na sebe oblečené veci, v ktorých väčšinou cvičím.
Dá sa povedať, že živly som už ovládala dokonalo. To bol aj dôvod, prečo som učila tie deti.
Ale moje ostané schopnosti, som až tak dokonalo neovládala.

Bola som v strede lesa a myslela na moju silu.
V ruke sa mi objavila biela svetelná dýka, bola nádherná.
Učila som sa s ňou bojovať, aj keď, som si není celkom istá na čo slúži.
Sky? Nevieš na čo by mohla byť?
"Rozmýšľam nad tým už dlho, ale stále som na to nejak neprišla."
Nevadí.
Usmiala som sa pokračovala v tréningu.

Po chvíli som si sadla vyčerpaná na zem.
Začala som sa sústrediť na moje dračie krídla.
Keď som ich cítila, potešila som sa.
Učila som sa s nimi lietať aj v tejto forme, a neboli jediné čo mi narástlo.
Z hlavy mi išli dva dračie rohy, bolo to divné, ale aj prekrásne zároveň.
Lietanie takto bolo náročné, skoro vôbec mi to nešlo.