I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 6 - Talentum

Zase som sa zobudila v spomienke....
Videla som mamu a otca ako sa s niekým hádajú.
A keďže som ich videla z dola usúdila som, že mám tak 3 roky, keďže som prehovorila.
,,Mama, tata kto toto?"
,,Nikto zlatko, len zlý ľudia."
Povedala mama.
,,Neboj sa tebe neublížia."
,,Keď zabijem vás zabijem aj ju."
Povedal bezcitne nejaký chlap.
Potom sa to všetko pokazilo, začali bojovať.
Videla som všetky živly a ako bojujú. Potom som uvidela len svetlo.....

Odpadla som na chvíľu.
Zobudila som sa s tým, že otec stal celý doránaný nad mamou a plakal...
Vtedy mi došlo, že je mŕtva. A že aj otec o chvíľu bude.
Niečo sa vo mne zlomilo.
Pozrela som sa na moje ruky a celé horeli.
Cítila som vietor vo vlasoch a zem podo mnou. Zrazu mi jedna ruka nehorela, ale bola pohltená vodou.
Bolo to úžasné.
Ale bola som naštvaná.
Ublížili mame a otcovi.
Zbehlo sa tam peklo.........
Tie živly čo som cítila ma začali obranovať a zabili všetko živé čo tam bolo, okrem otca.

,,Zlatko to je okej, upokoj sa."
Povedal mi otec milo aj keď trochu pri tom kašlal.
Chytil ma na ruky a utekali sme, aj keď sa mu ťažko utekalo.
Zobral ma k tete Keyls (mame) a potom sa stalo presne to čo hovorila.
Ale pred tým povedal otec nejaké slová.
Keďže boli v inom jazyku nerozumela som.
To asi vytvorilo tu bariéru, čo mi zabránila spomenúť si...

Prebudila som sa so slzami na kraji...
Otvorila som oči, keď v tom....
Kde to som? Toto není môj dom! Wth!?
Postavila som sa na nohy. Pozrela som čo mám oblečene. Mala som stále to isté tielko a kraťasy len trochu obhorené.

Po chvíli, keď som sa ukľudnila, som sa poobzerala po izbe.
Nebolo tam skoro nič bolo tu len wc, umývadlo, posteľ, veľké dvere.
Prvé čo ma napadlo bol útek.
Čo ak ma ten Kyle, teda pokiaľ sa tak volá uniesol!
Postavila som sa a všimla si, že ma ani nesledujú kamerami.
Moja šanca. Usmiala som sa, keď som zistila, že mám nádej.
,,Teraz už len plán."
Začala som rozmýšľať čo spravím.

Prechádzala som sa po izbe keď ma to napadlo.
Kľučka. Ak ju dostatočne rozpálim mohlo by to povoliť a otvoriť dvere nie?
Za pokus nič nedám. Ale ako spraviť to nech mi zase horia ruky...
"Sústreď sa."
To je ono.
Máš pravdu hlas  v hlave.
Potrebujem sa sústrediť.
*Nádych, výdych.*
Zavrela som oči a myslela na oheň.
Keď som ich otvorila, bolo to neuveriteľné moje ruky naozaj horeli.
Usmiala som sa. A rozhodla, že sa toho ohňa zbavím až keď od tadeto vypadnem.
Chytila som kľučku, chvíľu ju držala a tlačila na dvere. Po chvíľke povolili.
Prvá časť za mnou. Teraz už len nenápadný útek.

Kráčala som dlhou uličkou.
Snažila som sa schovávať v tieňoch ale horeli mi ruky, takže to bolo tažké.
Čudovala som sa, že tu nikto nie je.
Čakala som nejaké stráže alebo niečo.
Asi som to zakríkla...
Predo mnou som uvidela dvoch ľudí, ktorí práve vychádzali spoza rohu.
Schovala som sa za nejakú skriňu a čakala.
Myslela som totiž ,že sa budem musieť prebiť von. No oni okolo mňa len prešli...

Vyšla som po schodoch. A uvidela veľa ľudí.
Chcela som panikáriť, ale až keď sa dostanem preč.
Odchod je moja hlavná priorita.
Začal zvoniť zvonec, taký ako v škole.
Všetci sa rozbehli preč. Nikto ma nevnímal, tak som pomaly išla.
Ruky som zaťala do pästí, aby som trochu schovala oheň.

V tom *bum* narazila som do niekoho.
,,Ehm, sorry nechcela som."
Pozerala som do zeme.
,,Nabudúce pozeraj kam ideš."
Povedal chladne.
,,Oh, tak ešte raz... Sorry, že si mi stal v ceste."
Zasmiala som sa a odkráčala pomaly a nenápadne.
,, Nevieš nájsť triedu?"
,, Čo?"
Pýtala sa ma nejaká baba, no nechápala som o čom to sakra hovorí.
,, Pýtala som sa či hľadáš svoju triedu, si tu nová?"
,,Ehm, hľadám východ, potrebujem ísť na vzduch, ehm, rozbolela ma hlava."
Pokúsila som sa o úsmev aby si nič nevšimla.
,,Aha, tak to musíš ísť rovno a potom doľava."
,, Ďakujem."
Chcela som odísť. No prehovoril zase niekto, ale teraz starší.
,, Dievčatá čo tu robíte nemáte byť v triede."
Dievča asi nechcelo problémy, tak sa rozbehlo do triedy.
,,Ja, hmmm, oh áno hľadám riaditeľa. Ja som tu nová."
Moje klamstvá sú čo raz horšie...
,,Práve naňho pozeráš."
Milo sa usmial.
Bol mi povedomí....
Sakra! Som v riti!
,, Ehm počujete to?"
,,O čom to hovoríš?"
,,O tých veľkých koňoch za vami. POZOR!"
Zneužila som to, že sa otočil a začala utekať.
Práve som vyšla z budovy, ale to ich nezastavilo....

,,Raven, upokoj sa všetko ti vysvetlím."
Otočila som sa stál tam Kyle, on je riaditeľ, ja blbá. Plus s ním boli ešte aj nejaký ďalší ľudia.
Bože ja som blbá aj to na chodbe bol Kyle...
,, Chcem ísť domov, dajte mi pokoj!"
Otočila som sa, že odídem, ale nemohla som sa pohnúť.
Kyle niečo povedal mužovi vedľa neho.
Pozrela som dole a moje nohy obmotavali nejaké rastliny.
,, Prestaňte!"
,, Vypočuj nás prosím ťa, Raven."
Moc som nechcela ale čo mám urobiť...
Čo mám urobiť, sakra!
Ten sen áno! To je ono! Ovládala som všetky živly. Takže skúsim dať preč oheň a nejako ovládnuť zem....

,,Prečo by som mala?"
Musela som to naťahovať, nech sa môžem sústrediť.
,,Vieme ti všetko vysvetliť, prečo máš schopnosti ako ich používať, všetko ti povieme. Odpovieme na všetky tvoje otázky."
Zatiaľ čo hovoril som dala preč oheň.
,, Prečo by som vám mala veriť?"
Hneď ako začal rozprávať začala som sa sústrediť na zem.
,,Lebo som ako ty a aj všetci čo sú tu. Som riaditeľ tejto školy. Všetkých žiakov učíme používať ich schopnosti a rozvíjať ich. Naučíme to aj teba."
Znelo to zaujímavo a bolo by fajn mať nejaké vysvetlenie. Keďže absolútne netuším čo sa deje.
Aj keď mu neverím, aspoň zatiaľ.
Pohľa som rukou dopredu čo roztrhalo tie rastliny okolo mojich nôh. Ale bolo mi ľúto, čo sa stalo tak keď som kráčala ku Kyle-ovi som myslela na to nech tam vyrastú nejaké kvety.

Prišla som k ním povedala:
,, Môžete mi to vysvetliť a ja uvidím čo ďalej."
Bol v šoku z toho, ako som sa z tej pasci dostala ale usmial sa.
,,Vitaj na schola talentum."