Kapitola 24 - Príbeh

945 68 2
                                    

Prešli týždne, a ja som sa to konečne rozhodla povedať o mojom tehotenstve ľuďom.
Vedela to už celá škola okrem Hope, Isabely a Davida, chceli sme im to povedať naraz.
Zavolali sme ich do izby a povedali im, nech si sadnú.
,,No takže...."
Usmiala som sa.
,, Už viete, že sme si adoptovali Serenu, ale je tu ešte niečo."
Nadýchla som sa a povedala im tú novinku.
Všetci sa začali tešiť a gratulovať nám.
Bolo to super tráviť čas s mojou rodinou.

Dnes bol deň pôrodu, nesmierne som sa tešila.
Nestíhali sme to do nemocnice, lebo mi praskla voda.
,,Vic...."
,,Som tu s tebou, sme v tom spolu."
Chytil ma za ruku a usmial sa.
,, Ďakujem."
Pozrel mi do očí a usmial sa.
,,Nie, ja ďakujem."
Pomohol mi prejsť k gauču.
Po pár hodinách bol na svete Derek, náš krásny syn.



Pred 19 rokmi u Stevensovcov.
Kira (Jenesie a Sebastianova mama) sa prechádzala po byte, pri tom kričala na jej manžela.
,,Ja nemôžem mať dieťa, nechcem aby pokračovalo v takomto živote!"
Muž k nej prišiel a dal jej facku.
,,Je to osud toho dieťaťa! Nemôžeš to zastaviť! Jeho osud je zabíjať!"
Žena si chytila líco a rozplakala sa.
,, Prečo si mi to povedal, to o tvojej rodine, len teraz...."
Rozplakala sa ešte viac.
,, Myslela som, že budeme žiť normálne, robiť si čo chceme, a nie pripravovať naše deti na to, aby zabíjali!"
Hovorila už zase nahnevane.
Prišiel k nej a hodil ju na gauč.
,,Je mi jedno, čo si myslíš! To dieťa naplní svoj osud a hotovo! Či sa ti to páči, alebo nie!"
Zas jej dal facku a odišiel.

Kira bola nešťastná, celý svoj život, síce nebola šťastná, ale to neznamenalo, že jej dieťa by nemohlo byť šťastné.
Síce časom sa stala menším rebelom, a tak spoznala Vinca (Jenesie a Sebastianov otec).
Bola to láska na prvý pohľad, spolu robili všetko.
Pokazilo sa to, až, keď otehotnela...
Počas celého jej tehotenstva ju bil.
Párkrát sa pokúsila dieťa aj zabiť, len aby nemuselo vidieť tento svet, no viedlo to len k ešte väčším bitkám od manžela...
V deň pôrodu tam ani nebol.
Mal to byť jej šťastný deň, lenže, keď porodila dve deti, celý jej svet sa zrútil.
Začala sa báť ešte viac.
Uplynuli 3 roky a deti stále rástli.
Vince sa viacej venoval chlapcovi, myslel, že on je ten vyvolený.
Kira sa medzitým snažila malú Jenesie držať, čo najďalej od všetkého...
Ale predsa boli čarodeji... Ich sila ich prerástla.

Ich 4 rok života si Kira začala všímať znaky čiernej mágie, na tele jej dcéry...
Rozhodla sa zakročiť.
Použila na jej dušu kúzlo, kúzlo z bielej mágie, ale skôr ako ho dokončila, ich našiel Vince a zarazil to...
Kúzlo sa dokončilo, len polovične, teda to si len Kira myslela....
Do jej kúzla, vložil Vince svoje vlastné a Jenesie stratila všetky emócie, úplne všetky.
Keď Vince za túto zradu zabil svoju ženu, s Jenesie to ani nehlo.
,,Je čas začať aj tvoj tréning."
Povedal jej a za ruku ju odviedol za jej bratom.
Trénovali spolu, ale on bol silnejší...
Vždy ju porazil.
Mala na tele toľko jaziev, že sa už nedali ani len spočítať.
A Sebastian ten sa len tváril, že všetko je v pohode.
Keď poslali Jenesie spať, on bojoval s otcom.
Mal s toho jazvy niekedy aj zlomeniny.
Nemohli byť unavený, ani jeden, ani druhý.

Roky išli ďalej a deti mali 8 rokov.
Otec bol prekvapený všetky ich kúzla, všetko začalo skôr, ako u iných čarodejov, niečo sa mu nazdalo.
Stále nevedel, ktorý z nich je ten vyvolený.
Začínalo ho to hnevať, trénoval ich viac a viac.
Nevládali sa ani len pohnúť, proste to nešlo.
Jedného dňa, keď sa nevládali ani len pohnúť sa otec nahneval, tak veľmi ako to len išlo.
Prišiel im do izby a vyrezal im na chrbáty rôzne magické znamenia.
Sebastian chytil svoju sestru za ruku, aby vedela, že je tu s ňou.
Keď sa jej dotkol, cítila jeho bolesť, cítila to, čo ona sama cítiť nemôže.
Chytila ho silnejšie.
Pozreli si do očí.
Boli čierne ako noc.
Otec vrazil do tela svojho syna dýku.
Obidvaja začali kričať.
Už necítili svoju bolesť, ale svoj hnev.
Objavilo sa okolo nich čierne svetlo a zrazu, akoby svet zmizol.
Stále kričali, prestali, až, keď sa čierne svetlo vytratilo, zmizlo v nich.
Keď otvorili oči usmiali sa, utrpenie zmizlo.
Tak isto aj všetko široko ďaleko od tade, kde žilo.
Všetko bolo mŕtve.
Prechádzali sa po ulici a sledovali, čo sa to udialo.
Všade kam pozreli buď telo dospelého, dieťaťa alebo zvieraťa.

I'm Dragon  {DOKONČENÉ}Where stories live. Discover now