I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 14 - Deň O

Ráno som vstala nie moc nadšená...
Dnes je deň Odhalenia, dnes prídu na to, že mám všetky živly.

Ako myslíš, že budú reagovať?
"Neviem podľa toho kto ako. Len dúfam, že sa vtedy nezmeníš na zviera."
V to dúfam aj ja, keďže nechcem aby sa to tam pokazilo ešte viac. Aj, keď mi nič nechceš povedať.
"Pokiaľ sa nemýlim už vážne skoro."

Pozrela som sa na vankúš.
Sakra. Zase je celý od krvi.
Dúfam, že Hope ešte spí.
Vstala som a pozrela na ňu. Ešte spala. Išla som do kúpeľne, že sa umyjem.
Keď som pozrela do zrkadla zľakla som sa hneď v tom momente.
Mala som zaschnutú krv pod očami, nosom aj ušami.
Čo to sakra!?
Nádych, výdych.
Išla som do sprchy. Vyliezla som o hodinu a pol zo sprchy.
Vážne som potrebovala rozmýšľať. A v sprche sa dobre rozmýšľa.
V tom má nesmierne začalo bolieť celé telo.
V uteráku ma to zvalilo na zem a krčila som sa v bolestiach.
Chcela som kričať, no nešlo to.
Bolo to ako by mi trhali všetky končatiny.
Cítila som krv, ktorá mi tiekla z oči.
Zvíjala som sa tam v kŕčoch dosť dlhú dobu.
Keď to z ničoho nič prestalo, bol kľud.
Moje telo sa konečne postupne uvoľňovalo.
Pomaly som vstala, znova sa umyla a išla sa prezliecť.

Obliekla som si čierne vysoko pásové nohavice a pastelovo modré tielko.
Pozrela som konečne na hodiny.
6 hodín!?
To som musela ako skoro vstať!?
"Prechádzaš premenou, moc sa nevyspíš."
Toto je ešte len 1 fáza, že?
"Nie tými kŕčmi ti začala druhá fáza..."
Aha, sakra myslíš, že po skúškach môžem ísť niekde ďaleko a premeniť sa tam? Nech ma nevidia či nie?
"Nemyslím si, že sa ti to podarí... Keď zistia, že ovládaš všetky živly, tak ťa budú strážiť vkuse."
Sakra! Ale oni nemôžu vedieť, čo som nie?
"Nooo to uvidíme podľa ich reakcie."
Dobre... A asi už nezaspím čo?
"Nie nemyslím si."
Dobre, tak sa idem von prejsť.
Ale najskôr nechám list pre Hope.
Nech si nemyslí, že som ušla.

Vyšla som z našej budovy a začala sa prechádzať po areáli školy.
Vtedy ma napadlo.....
Musím sa porozprávať s Mike-om a to poriadne.
Niečo vedľa mňa zašuštalo .
Mike.
Ja o vlku a on za kríkom.
Zasmiala som sa.

,,Ahoj."
Prehovoril ako prvý.
,,Ahoj, dlho sme sa nevideli."
,,Musíme sa porozprávať a vážne, dobre?"
Jeho tón znel, mierne dosť naliehavo.
,,Dobre, čo mi chceš tak veľmi povedať."
Nadýchol sa a spustil.
,,Rozbil som okno..."
Zostalo ticho a začali sme sa smiať.
,,Dobre, teraz vážne. Rave páčiš sa mi, už od začiatku a nedokážem ďalej schovávať svoje city k tebe. A..."
Nemohla som ho nechať pokračovať.
Dala som mu prst na ústa a musela mu povedať pravdu.
Nádych, výdych pome na to.
,,Ja a Victor Smith sme spriaznené duše."
Rozhodla som sa to povedať na rovinu a nechodiť okolo horúcej kaše.
,,To som nevedel......
.....
Ale, viem aké to je silné puto.... učili sme sa o tom...."
Hovoril to vážne smutne.
Ale nemohla som s tým nič robiť. Ako povedal, je to silné puto.
,, Mrzí ma to, si milý chalan aj všetko, ale bola by som radšej, keby sme len kamaráti."
Zobral to lepšie ako som čakala.
Po chvíli vylievania si srdca sme sa začali normálne rozprávať o skúškach a o tom aké má z toho pocity, aké mám z toho pocity ja a tak.
Už bolo 10 hodín, tak som šla do izby pozrieť Hope.

,, Vstávame spachtoška."
Povedala som jej potichu, no vkuse nič.
Pome na to inak.
,, VSTÁVAME!"
A hodila som po nej guľu vody čo som si vytvorila.
,,JA SOM TO NEZJEDLA!"
Začala kričať dokola a ja som sa len smiala.
,,Čo si nezjedla?"
Smiala som sa tak, že mi tiekli slzy z očí.
,,Ha ha ha."
Začala sa ironicky smiať.
,, Každý máme zvláštne sny..."
Dopovedala a smiala sa so mnou.