I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 13 - Kniha

Toto bolo prvý raz ráno, čo sa mi stávalo dobre.
Ako som sa zobudzala pozrela som vedľa mňa na spiaceho Victora.
Vyzeral tak rozkošne, a tak kľudne.
Postavila som sa a pozrela, či sa nezobudil.
Spal ako drevo.
Spravím raňajky a pozrem si zranenia.
Pomalým krokom som sa dostala z izby a išla v tej chate hľadať kuchyňu.

Po 5 minútach som ju konečne našla.
Sadla som si na stoličku a pozrela si škrabance na nohe.
Zostala som vo vážnom šoku.
Fíha....
Tie škrabance tam už vôbec neboli...
Čo sa stalo, keď tam nie sú?
"Tvoje živly a zviera sa nejako spojili a pomohli ti uzdraviť sa."
Wow, môže sa niečo takéto vôbec stať?
"Áno dokonca aj vlci majú rýchlejšie hojenie."
Takže nie som vlk?
"Nie, nie si vlk si iné a väčšie zviera."
Čo som?
" Zistíš už vážne skoro."
Dobre. A čo som slon?
"Nie."
Sky sa začala smiať a ja s ňou.
"R?"
Áno S.
"Hlavne nikomu nikdy nedôveruj úplne, jedine tak Vicotorovi, ak sa dáte dokopy. Chránil by ťa vlastným životom. A mali by ste vážne silné puto."
Dobre S, ale teraz ešte pozrem rebrá a idem urobiť tie raňajky.
"Už nemáš zlomené ale ešte tam máš menšie modriny."
Ďakujem Bohu, vieš ako ťažko by som tie zranenia vysvetľovala.
"Viem si predstaviť keďže som v podstate ty a cítime sa rovnako len sem tam máme iné myšlienky."
Začali sme sa smiať.
Ešte chvíľu som sa rozprávala so Sky a potom som sa rozhodla konečne urobiť tie raňajky.
Spravila som chleba vo vajíčku a čaj.
Bolo to zložité, keďže veľa vecí som tu nenašla.

Rozhodla som sa, že Victora nechám ešte spať a idem preskúmať túto chatu.
Po pól hodine som to vzdala, nenašla som nič dobré, ani zaujímavé.
Všimla som si, ako som odchádzala z jednej miestnosti knihu.
Zdvihla som ju a prečítala si názov.
,, Život Skylar Evans"
Myslíš, že to je tá Skyla?
"Neviem presne, ale čítaj."
Dobre idem na to.
Otvorila som prvú stranu.

,,Volala sa Skylar. Ale nepáčilo sa jej, jej meno, preto povedala ľuďom nech ju volajú Skyla. Bolo to rozkošne dievčatko. Mala nádherné veľké zelené oči a dlhé hnedé vlasy.
Ľudia ju mali veľmi radi.
Vždy kde prišla, tam ju milovali. Muži ju priam zbožňovali. Bola tak nádherná, že sa z toho zatočila hlava každému mužovi. Tento príbeh bude o jej živote a cestách životom."
Dočítala som prvú stranu a už ma to fascinovalo.
"Aj mňa to fascinuje zoberme ju domov."
Rozmýšľala som nad tým, veď nevyzerá to tu ako by tu niekto žil.
Obzrela som sa na poličky. Všade samí prach.
Dobre, berem ju.
Schmatla som knihu a schovala si ju.

,,Rave? Kde si?"
Počula som Victora, ako začal rozprávať.
,,Idem za tebou. Raňajky sú už na stole, ideme jesť."
Zišla som rýchlo do kuchyne. Vážne má už noha skoro vôbec nebolela.
,,Fíha nejak rýchlo si sa sem dostala na to, že si ranená."
Usmial sa a začal jesť.
,,Nooo, ohľadom toho."
Ukázala som mu nohu.
,, Nejak sa to zahojilo pomocou živlov a môjho zvieraťa."
,, Nie si náhodou vlk, oni sa takto rýchlo hoja."
,,Nie som.... Ževraj som niečo väčšie a iné, a anie, slon nie som"
Začali sme sa smiať.

Raňajky nám ubehli rýchlo, museli sme vyraziť, zajtra večer sú skúšky.
Cesta späť bola jednoduchá, keďže tie vlky boli mŕtve.
Je mi ľúto to, že sme ich zabili?
Vôbec, nie je vo mne stopa po ľútosti.
Boli sme do 20 minút na škole, keďže sa Vic zmenil na vlka.
Celú cestu som sa teda rozprávala s Blackom.
Rozlúčili sme sa a ja som nenapadne vošla do budovy, kde žijú všetky baby, takže aj ja s Hope.

Vošla som do našej izby.
A čo ma tam čakalo?
Jared a Hope už tam stáli nastúpení a čakali.
,,Počúvame, čo sa všetko stalo?"
Povedali to naraz, ako nejaký roboti.
Bolo to vtipné, ale aj strašidelné.
Začala som sa smiať a sadla si na posteľ.
Rozprávala som im všetko, ale v takých menších skratkách.