I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 15 - Ja som Drak

Počula som okolo hlasy.
No nie moc zreteľne.
Najviac som počula hlas Sky, keďže je moja súčasť.
"Premena ti ide strašne rýchlo."
Hovorila ustráchane.
"Už ti prechádza aj 3 fáza... Začala a už aj končí... Neviem prečo to je tak rýchlo.... Niečo sa blíži."
Strašne ťažko sa mi dýcha...
Sky? Čo sa stane v 4 fáze?
Počula som, ako sa Sky nadýchla, nahlas a pomaly.
"Jej koniec je najhorší..."
Zostala ticho...
Čo sa stane na konci?
Začínala som mať strach aj ja.
"Zomreš."
Zostala ticho a mne sa zastavilo srdce.
Prosím!?
"Keď zomreš, zistíš svoj osud v podstate."
Ale budem mŕtva!
"Ale za nejakú dobu sa vzkriesiš, a nadobudneš svoju pravú farbu očí. Budeš to vedieť ovplyvniť, ale to rob len medzi ľuďmi."
Nechápala som význam jej slov viem, teda myslím si, že mi prestalo dokonca úplne biť srdce.
Ja nechcem zomreť, začala som veľmi stresovať.
Cítila som slzy na lícach.
"Prepáč, že som ti to nepovedala skôr. Nechcela som ťa strašiť."
Išla som jej odpovedať, ale niekto začal mykať za plecia.

,,Raven, zobuď sa."
Prudko som otvorila oči.
Stál tam Kyle.
,,Prečo si mi nepovedala o tom, že ti už začala takto skoro premena?"
Vážne som na neho pozrela a posadila sa.
,,Nemôžeme to riešiť neskôr Kyle? Som unavená a zničená."
Prikývol hlavou, usmial sa a odišiel.
Už som išla zavrieť oči, no do izby doslova vleteli Jared, Hope a Vic.
Pomaly som sa postavila.
,,Nie, nevstávaj."
Povedala Hope.
A objala ma.
Jared tiež.
Pozrela som na Victora.
Mal o mňa strach, to sa dalo povedať z jeho očí.
,, Ahoj."
Prehovoril potichu.
Usmiala som sa. Chýbal mi jeho hlas.
,,Ahoj."
Boli sme blízko pri sebe, takže som neváhala a objala ho.
Z nejakého dôvodu sa s ním cítim bezpečne.
Možno to bude tým spojením.
,,Tak mi už pôjdeme, len sme ťa chceli vidieť."
Prehovoril Jared a potom sa aj s Hope vybrali z izby.
Stále sme sa objímali.
Vic sa odtiahol a potiahol ma na posteľ, nech si sadneme.

,, Takže tebe za chvíľu končí premena, čo?"
Prevrátila som oči.
,,Vedia to už všetci, že?"
Prikývol.
Bolo ticho....
Prerušila som ho.
,,Ja nechcem zomrieť."
Povedala som vážne potichu.
Pozerala som do zeme a dúfala, že to prepočul.
,, Raven."
Oslovil ma a chytil mi tvár do rúk.
,, Každý to zažije, aj ja som tým prešiel. A toto,"
Ukázal na svoje oči.
" ani neni moja reálna farba očí."
Usmial sa a zavrel oči.
Keď ich otvoril boli nádhernej čiernej farby, vyzerali temne, ale prekrásne.
,,To je moja reálna farba očí."
,,Prečo ju teda schovávaš?"
Pozrel do zeme.
,,Mal som ich raz tejto farby, no ľudia tu na škole sa ma z nejakého dôvodu báli, tak som ich skrýval."
Tento raz som mu ja chytila do rúk tvár.
,,Tieto sú tvoje práve oči. Je to tvoja súčasť a si takto aj krajší."
Do riti! Čo som to povedala!?
Usmial sa.
Začal sa ku mne približovať.
Cítila som jeho dych.
Pobozkal ma.
A ja som spolupracovala.
Bolo to nádherné.
Pomedzi to som povedala bez rozmýšľania.
,,Budem len tvoja."
Cítila som ako sa usmial.
,,Ale až po premene."
Stále sa usmieval.

,,Ehm, nerada vyrušujem vašu chvíľku, ale pred bránou sa niečo deje, a potrebujeme ľudí."
Otočili sme sa a pozreli, kto to hovorí.
Bola to tá blbá blondska.
,,Hneď sme tam."
Povedal Vic a ona odišla.
,,Donesiem ti vodu a raňajky potom pôjdeme, len jedz rýchlo."

Do piatich minút som to zjedla.
Boli sme už pri dverách, keď ma to chytilo.
Bolo to ako keby som sa dusila...
Nešlo to zastaviť.
Počula som Victora ako hovorí, že to bude v poriadku.
No potom som necítila vôbec nič.