I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 3 - Minulosť

Zobudila som sa na otravný zvuk budíka....
Pozrela som z okna, ale vedela som, že ešte nebude veľké svetlo, keďže bolo asi 5 hodín.
Išla som do kúpeľne........

Zrazu sa mi zahmlelo pred očami, vôbec som netušila čo sa deje. Myslela som, že je to len tým, že pijem málo vody.
No moje ruky začali horieť a pomaly to išlo vyššie a vyššie.
V momente som zapla vodu a začala to hasiť, no tá blbá voda sa mi z nejakého dôvodu....uhla..?
Keďže ten oheň išiel vyššie a vyššie tak som zavrela oči.
No nič sa nedialo čakala som, že zhorím zaživa, no stále sa nič nedialo, otvorila som oči a oheň bol už skoro pri mojej tvári.
Padla som na zem a a zavrela oči...
Videla som len tmu....

Počula som plakať dieťa a počula som nejakú ženu a muža, ale len veľmi tlmene.
Potom som ich aj uvidela.
Žena bola vyššej štíhlej postavy, mala čierne vlasy presne také ako ja.
A tá tvár, mala som jej nos a aj lícne kosti.
Oči mala takej tmavšej hnedej farby a usmievala sa.
Zrazu som už plač nepočula, počula som smiech a vtedy mi to doplo....
To dieťa som ja.
Pozrela som sa na muža vedľa tej ženy...
Bol namakaný a tiež sa usmieval.
Oči mal takej zeleno hnedej farby, vedela som, že oči mám po ňom. Vlasy mal tiež čierne ako ja a žena vedľa neho. Jamky na lícach som mala určite po ňom.

Priblížil sa k môjmu detskému ja a dal mu pusu na čelo.
Vtedy žena prehovorila.
,, Veľmi ťa ľúbime Raven, si náš malý anjelik"
Zase sa sladko usmiala.
,, Poď zlato, nechajme ju vyspať sa."
Pozreli na mňa obidvaja a povedali nazar.
,, Dobrú noc."

........

Prudko som otvorila oči a ocitla sa zase v kúpeľni. Slzy som mala na kraji....
Pokiaľ sú to moji rodičia, tak s kým to žijem celé roky? A čo sa s nimi stalo? Nenechali by ma len tak, nie? Povedali, že ma ľúbia, či nie?
Mala som toľko nezodpovedaných otázok, myslela som, že mi buchne hlava...
A prečo mi sakra horeli ruky!?
Okej, vydýchla som.
Okej, znova som sa zhlboka nadýchla.
Všetko bude mať nejaké normálne vysvetlenie, alebo nie?

Nájdem mamu a porozprávame sa.
Rýchlo som sa umyla, prezliekla a porozmýšľala nad tým, čo jej poviem.
Keď som bola kľudná šla som dole.

Prešla som celý dom, no nič a už o chvíľu začínala škola.
Ale kde je sakra mamka....?
Toto sa mi nejak nezdá.
Nenechala by ma tu samú, na to sa o mňa moc bojí. Čo ak sa jej niečo stalo? Nie ona sa vráti. Musí...

Prišla som do školy, ale bola som dosť mimo, nevedela som čo sa deje so mnou a mamou. Bola som v stresoch aj keď sa ma Greg a Suse snažili ukľudniť.

,, Mrzí ma ten včerajšok prehnali sme to...."
,, Počula som dobre, Jeremy Zarchas sa mi ospravedlnil?"
Začala som sa smiať.
Pozerali na mňa všetci pohľadmi, či som úplne mimo, alebo nie, no ja som sa smiala a smiala.
,,Tak ja už asi pôjdem, ehmmm, ahojte."
Hneď ako to dopovedal zmizol.
,,Čo to malo znamenať?"
Opýtal sa Greg.
,,Aj mňa by to zaujímalo."
Pridala sa Suse.
,, Okej teraz čakáte vysvetlenie že?"
Iba prikývli. Začala som sa smiať a povedala som všetko čo sa stalo.

Po vysvetlení sme sa smiali všetci.
Bola som rada, že som prestala myslieť na všetko čo sa deje.
Aspoň na chvíľu.

Deň ubehol zas rýchlo veď, ako sa hovorí s kamarátmi ide všetko rýchlejšie.

Doma pri čakaní na mamu ma zase začala bolieť hlava.... Odpadla som a zobudila sa zase asi v nejakej spomienke, či čo to bolo.
Lenže tentokrát tých spomienok bolo veľa.
Boli to celé 3 roky môjho života, čo som si nepamätala. Tešila som sa, že v podstate "novo" spoznávam život, ktorý som mala a aj, že spoznávam moju rodinu.
No stále som nič nechápala, niečo mi unikalo.
Ale zazvonil mi mobil a to vytrhlo ma zo spomienok...

,,Ahoj Suse, deje sa niečo?"
,,Rave ja zas neviem čo je s bratom a..a..a."
Zlyhal jej hlas a počula som plač.
,,Suse nádych, výdych a kľude si daj načas, ale povedz mi čo sa stalo."
Ticho.
Zas.
Potom prehovorila.
,,Zbili ho....zase a ja ho neviem ani ubrániť..."
Plakala tak veľmi, že mi to trhalo srdce.
,,O 5 minút som u vás."
,, Ďakujem..."
A rozplakala sa ešte viac.

Zložila som a vybehla von, nič nebolo po ruke, tak som schmatla maminú motorku a naštartovala. Sice nemám vodičák, ale tú motorku som už párkrát skúšala.
,,Toto bude zábava."
Povedala som a vyštartovala.
A ešte dúfam, že nestretnem polišov.