I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 16 - Čarodeji

Dajme sa späť do ľudskej formy.
Dobre.
Cítili sme, ako sa nám dávajú kosti do pôvodnej pozície a ako sa pomaly zmenšujeme.
Keď už sme boli človek, sme sa rozhodli, že je na čase, aby len jedna prevzala kontrolu.

Pohľad Raven:
Pozrela som už na moje ľudské telo.
Bola som len v spodnom prádle.
Kým ku mne nepribehol Black a nepodal mi nejaké tričko.
Potom prasknutie a už pri mne stál Vic.
,,To bolo úžasné."
Povedala som po chvíľke ticha.
,,Nie, ty si úžasná."
Prehovoril a objal ma.
Začali sme kráčať smerom ku škole, kde stáli všetci.
Pozerala som sa na nich.
Videla som strach, rešpekt ale viac strach.
Keď sme prechádzali, uhli sa.
....

Pribehla ku mne Hope.
,,OMG! TY SI DRAAAAAAK!"
Kričala a skákala od radosti.
Jej reakcia ma prekvapila myslela som, že sa ma bude báť, alebo niečo podobné.
Mýlila som sa.
Bola to asi najlepšia kamarátka, akú som vôbec mohla nájsť.
Chvíľu sa ešte tešila, ale, keď omylom spomenula Jareda sa rozplakala.
Objala som ju a prešli sme k jeho telu.
Kašľala som na pohľady všetkých okolo.
Teraz som myslela, len a len na Jareda.
Bolo mi to tak strašne ľúto.
Prišli sme k jeho telu a kľakli si na zem.
,,Bude mi veľmi chýbať."
Hovorila Hope pomedzi slzy.
Ja som nezvládla odpovedať, rozplakala som sa tiež.
Nezaslúžil si to.
Nikto s tých čo zomreli.
Je to veľmi nespravodlivé, jediný kto by mal byť mŕtvy, je tá žena.
Cítila som, ako sa mi doslova valia slzy z očí.
Niekto chytil za ramená.
,,To bude dobré."
Pozerala som naňho a on sa usmial.
,,Je na lepšom mieste."
Pozerala som Victorovi priamo do očí.
,,Zomrel len kvôli mne."
Skôr ako odpovedala, sa do toho zapojila Hope.
,,Nie, nie je to tvoja vina dievča, snažila si sa nás zachrániť, nás všetkých, nevedela si čo sa stane."
Pomedzi slzy sa povzbudivo usmiala.

"Mám to."
Čo máš?
Nechápala som o čo Sky ide.
"Nemohli zaútočiť len tak, nevedeli o nás."
Nechápem kam smeruješ.
"Pamätáš si toho vlka z lesa čo spomínal nejaké proroctvo či čo?"
Hmmm... Zamyslela som sa nad tým.
Máš pravdu hovoril, že sa ma to týka.
"Tým to bude preto prišli. Kvôli tomu."
Ježiši máš pravdu prečo ma to nenapadlo...
"Choď za Kyle-om teraz."
Idem na to.
Vrátila som sa v podstate do reality.
Pozrela na Victora a Hope.
,,Idem za Kyle-om musím niečo zistiť."
Iba prikývli.

Cítila som hnev.
Keby Kyle povie to priblblé proroctvo, všetci by mohli žiť.
Ale on nie!
Ugh....
,,KYLEEE!"
Kričala som tak hlasno, ako to len išlo.
Ale nič.
Všetci mi uhýbali, no nevadilo mi to, ale, že vôbec.

,,Si čarodejka."
Prehovoril niekto zrazu.
,, Nezmysel, neexistujú."
Počula som smiech.
,, Všetko existuje."
Teraz prehovoril nejaký chalan.
,, Čarodejka..."
Začali opakovať všetci okolo, ktorých som išla.
Vkuse len čarodejka, čarodejka, čarodejka.
Začínalo mi z toho šibať.
,,DOOOSŤ!!!"
Zakričala som, dala si ruky na uši, zavrela oči a zniesla sa k zemi.
"Musíš sa ukľudniť teraz! Ublížiš im."
Najskôr som nechápala, ale, keď som otvorila oči som chápala úplne všetko.
Môj menší "výbuch" urobil naozajstný výbuch.
Pozerala som sa na to s otvorenými ústami.
Stála som na kúsku zeme.
Ty ktorý na mňa hovorili, zrazu boli 4 metre podo mnou.
Môj hnev spôsobil to, že sa zem prepadla a oni s ňou.
Okolo mňa bol oheň.
A to kde boli oni sa pomaly, ale isto zapĺňalo vodou.
,,Nie..."
Povedala som vážne potichu.
Sky!? Ako to zastavím!?
"Musíš dýchať. Sústrediť sa na niečo čo ťa ukľudní... Ako v tom lese."
Spravia som presne to, čo povedala sadla som si na zem, najskôr som len zhlboka dýchala.
Myslela som na živly a ich pokojné stránky.
Otvorila som oči aj päsť.
Hrali sa tam moje živle.
Bolo to nádherné, vedela som, čo musím urobiť.
Postavila som sa, musela som vyzerať, že nejak divne tancujem.
Mávala som okolo rukami a napravovala všetky chyby, čo som urobila.
Spolužiakov som dala naspäť, na pevnú zem, kde som ja, tak isto som napravila aj poruchy úplne všetkého, čo pri boji vzniklo.