I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 8 - Neznámy

,, VSTÁVAME SLNIEČKO!"
Otvorila som oči, stál nado mnou nejaký chalan. Bolo mi to jedno, chcela som spať.
,, Odíď Satan."
Povedala som potichu a ukázala mu prstami kríž.
Keď som zatvárala oči, už som len videla Hope, ako drží pohár vody.
Chcela som niečo rýchlo povedať, no nestihla som.
,, MÁME ŠKOLU!"
S týmito slovami to na mňa vyliala.
,,Okej,okej,mami už som hore."
Začali sme sa smiať.

Vošla som do kúpeľne a osprchovala sa zatiaľ kým ma čakali.
Som si v sprche naplánovala pomstu.
No chcelo to veľa koncentrácie.
Keď som už bola oblečená, tak som zavrela oči a predstavila si vodu v mojich rukách.
.......
Otvorila som oči a tadá voda bola v mojich rukách. Bol to úžasný pocit. Tešila som sa.
,,Pohniiii, si tam už dlhoooo."
Kričal ten chalan.
Neodpovedala som len som vyšla a zakričala:
,,POMSTAAA!"
A obliala som ich oboch vodou.
Pozerali na mňa prekvapene, ale potom sme sa smiali.
Dosiamli sme sa až vtedy, keď sa ma Hope opýtala:
,,Ako si to spravila, veď si ešte ani nemohla vedieť či vodu ovládaš."
,,Úprimne neviem, bolo to tak trochu podvedome."
Chvíľu boli ticho, obidvaja nad tým asi rozmýšľali.
,,Ehm, inak mohla by si mi predstaviť tvojho priateľa."
Začali sa obidvaja smiať.
,,Hm, od kedy sme spolu Jared?"
Začala sa smiať ešte viac.
,,Neviem, ale naposledy, keď som pozeral, sa mi páčili chalani."
Začali sa smiať a ja s nimi.
,,Prepáč to som nevedela."
,,Nie vždy začneš konverzáciu, že ahoj som gay."

Smiali sme sa. A smiali. Bola som rada, že sú taký milý a všetko so všetkým.
Cestou do triedy mi hovoril o sebe pár vecí.
Volal sa Jared Hopkim. Ma také dlhšie blonďavé vlasy a nádherné veľké hnedé oči.
S Hope sa zoznámili v deň keď prišla na školu, keďže aj on vtedy prišiel.
,,Raven, počúvaš nás?"
Spýtala sa ma Hope.
,,Jasné, že áno."
,,Tak o čom sme hovorili?"
Spýtal sa ma Jared.
,,O počasí?"
Začali sa smiať.
,,Okej potom ti to povieme, keďže o chvíľu zvoní, musíme ísť."
,,Ale ja nemám ani rozvrh."
Mierne som protestovala, nemám chuť sa zoznamovať.
,,Ja ho mám v taške. Daj mi minútu. Už. Ho. Skoro. Mám. Aaaa tu je."
Rozprávala pri tom ako sa hrabala v taške.
Bolo to vtipné.
,, Ďakujem, takže pozriem čo mám prvé....
Dejiny? To je niečo ako Dejepis, že?"
,,Áno budeš sa učiť "naše" dejiny. A túto hodinu máš so mnou, takže môžeme sedieť spolu?"
,,Jasan Jared, rada budem s tebou sedieť."
Usmiali sme sa na seba.
,,Btw, Hope ty máš akú prvú hodinu?"
,,Ja mám Matiku...."
,,Veľa šťastia a keď..."
Nedohovorila som, keďže zazvonilo.

,,Ahoooj!"
Kričali sme na Hope keď sme šli do triedy.
Hodina začala, takže sme sa museli prestať rozprávať.
,, Milý žiaci dnes sa budeme rozprávať o Skyle, prvej osobe u ktorej sa objavili schopnosti."
Musím uznať, že to znie zaujímavo.
,,Bolo to pred 300 rokmi. Ako ste si už všimli u nás sa schopnosti prejavujú v 16-tke. Ale Skyla ich mala už od svojich 3 rokov."
Čo je na tom divné? Aj moje schopnosti sa prejavili, keď som mala 3.
,,Ona už vo svojich troch rokoch vedela svoje živly. A v 17 zistila svoje zviera. Vtedy ho zistíme aj my ostatní.
Jej nadanie bola pre všetky živly."
Presne ako mám ja. Počkať k nej by som sa asi nemala porovnať nie?
Potichu som sa zasmiala.
,, Bola to odvážna osoba a veľa toho dokázala. Ľudia ju mali radi a ďalej šírila svoje nadanie. Žila dlho vďaka jej zvieraťu. No potom ju začali loviť všetci možný lovci. Nedalo sa im zabrániť bolo ich veľa a veľa ich zomrelo. Jeden si získal jej priazeň a využil to. Na jednej hore jej podrezal hrdlo... Teda aspoň tak to príbehy hovoria. "
V triede bolo napäté ticho.
,, Nepovedali ste aké bolo jej zviera."
Ozval sa nejaký chalan zozadu.
,,Máš pravdu, jej zvieraťom bol drak. Od tej doby ho nikto iný nemal."
Wow to muselo byť úžasné.
Draci sú úžasné stvorenia. Škoda, že už ho nikto nemal vyše 300 rokov.
,, Pozrite do učebnice na stra...."
*CRRRRN*
,,Dobre žiaci dokončíme to nabudúce."
Odišiel s triedy a my tiež.

,,To bolo peckové."
Začali sme sa o tom s Jaredom rozprávať.
Keď prišla Hope sme jej to tiež povedali.
Boli sme nadšení, až do toho momentu keď zazvonilo a ja som musela ísť do triedy bez nich.
Jared mal teraz matiku a Hope dejiny.
A ja?
Ja som mala techniku....
Síce tu nebolo veľa predmetov ale....
Čo také tam budeme sakra robiť?
Vošla som, prázdne miesta neboli. Bolo iba jedno vzadu vedľa nejakého chalana.
,,Nedovolí ti aby si si tam sadla."
Prišla nejaká blondínka... Hneď som si spomenula na tie štetky z mojej starej školy.
,, Prečo by nemal?"
Povedala som jej viac otrávené ako som chcela.
,, Lebo som tam nemohla sedieť ja, a to môžem byť všade."
Začala sa smiať takým tým umelým smiechom.
,, Super ale ja nie som ty, takže uhni idem si sadnúť."
Usmiala som sa a išla k miestu.
,, Môžem si sem sadnúť?"
,, Prečo by si to robila nájdi si iné miesto."
Odpovedal mi hnusne a ešte k tomu sa na mňa ani len nepozrel ako wtf!? Vidím ako vníma triedu, veď iné miesta tu ani nie sú...
,, Okej, tak si teda sadnem, ďakujem za povolenie."
Sadla som si a bolo mi jedno čo si myslí.

Začala hodina.
Prišla som na to, že to je úžasná hodina. Hovorili nám o zbraniach a, že si ich pár vyrobíme na ďalšej hodine. Bola som nadšená vždy ma zbrane zaujímali.
Zatiaľ čo učiteľka rozprávala tak na mňa prehovoril ten neznámy.
,,Prepáč, ehm, mám zlý deň."
Pozrel na mňa a usmial sa.
Mal nádherné čierne vlasy a zelené oči v ktorých sa dá stratiť.
,,To je v pohode."
Usmiala som sa späť.
,,Som Mike."
,,Raven"
Podal mi ruku.
,,Teší ma Raven."
,,Aj mňa Mike"
Vkuse sme si držali ruky a hľadeli do oči.
Neviem čím ale niečím bol zaujímavý a výnimočný.
Potom sme si to uvedomili a pustili sa.
Celý deň mi potom už prebehol docela rýchlo.
Mala som ešte Matiku, Telesnú, Elementaliku- zaoberanie sa živlami.
Poslednú hodinu som mala zase s Mike-om zistila som, že máme veľa spoločného a dá sa s ním dobre rozprávať.
Telesnú som mala aj s Hope aj s Jaredom bola to zábava.

Bol čas obeda. Sadli sme si za malý stôl a jedli.
Kľudný obed narušila blondína aj s jej poskokmi.
,, Drž sa od môjho Mike-ího ďalej. Varujem ťa."
A odkráčala. V tom momente som sa začala smiať.
,,Ktorého Mike-a myslela?"
Opýtala sa ma Hope.
Poobzerala som sa po miestnosti.
A mám ho. Ukázala som naňho.
,,Toho!? Ako to!?"
,,Wow, Hope takú reakciu som nečakala. Heh.
Ehm, čo je na tom zle máme spolu hodiny a ešte k tomu s ním sedím, takže sme sa mierne za rozprávali."
,, On je mega populárny, ľudia ho tu majú radi.
Ale niekedy je aj problematický. A to dosť."
Odpovedal mi Jared, keďže Hope spracovavala informácie.
,,Zabudol si jej povedať, že Amanda je na ňom nalepená 24/7 a kto sa k nemu priblíži, toho zničí."
,, Tá blondska?"
,, Áno."
Povedali naraz.
,,Tej sa nebojím a aj tak sme s ním len kamaráti a tak to aj zostane."
,,Hlavne si daj pozor, dobre?"
Bolo vidieť, že Hope s ňou už mala nejakú "príhodu" a nechcela aby sa to stalo aj mne.
,, Sľubujem a teraz dáme si dnes seriálovú noc a veľa zmrzliny?"
,,Joooo."
Začal sa tešiť Jared.
Tešila sa aj Hope.

Škola skončila a už sme boli u nás na izbe a pozerali seriály.
Pozreli sme veľa časti. Keď už bolo neskoro tak sme išli spať.
,,Dobrú noc baby."
Povedal Jared keď odchádzal.
,,Aj tebe."
Povedali sme s Hope naraz.
Chvíľu sme ešte kecali, ale Hope zaspala v strede rozhovoru.

Celú noc som rozmýšľala nad Suse a Gregom.
No potom som si povedala, že je to tak asi lepšie. Nikto im neublíži. Pokúsim sa na nich nejak zabudnúť. Aj keď to bude ťažké.
Ale lepšie, ako keby by mali byť v nebezpečí.
Myslím, že už by som si mohla chvíľu pospať nie?
Hehe. Dobrú svet. Usmiala som sa a zaspala.