I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 17 - Spečatenie

Od Jaredovho pohrebu som Kyle-a nevidela a to sú už skoro dva týždne.
Chápem, rieši veci a všetko okolo, ale aj tak.
Ja chcem počuť to proroctvo.
Pýtala som sa na neho už veľakrát, ale učitelia povedali, že len pracovne odcestoval.
Neverím im, ale čo už... Aj tak by mi nepovedali, čo sa deje.

My ostatní?
Máme malé prázdniny, kvôli udalostiam a úmrtiam žiakov.
Takže sú tri týždne voľna.
Ako to voľno je super, ale chýba nám tu niečo...
Nie, nie niečo, ale niekto.
Chýba nám Jared.
Cítila som slzu na líci.
,,To bude dobré."
Povedal mi Vic do vlasov, pri tom ako ma objal.
Áno. Od kedy som mu povedala, že s ním budem chodiť sa odo mňa ani nehne.
Som za to vďačná, už mám len jeho a Hope.

Po pohrebe išla na tie tri týždne domov, za rodinou hovorila, že to potrebuje.
Ľudia okolo?
Stále tá istá reakcia...
Obchádzajú ma, boja sa ma.
,, Poďme von."
Povedala som po dlhej chvíli.
,,A kam by si chcela ísť."
Usmiala som sa.
,, Uvidíš."
Zdvihla som sa a vytiahla si oblečenie zo skrine.
Zatvárila sa tajnostnársky a povedala:
,,Už si niekedy jazdil na drakovi?"
Jemu úsmev na sekundu zmizol.
,,Čo sa deje?"
Opýtala som sa a pozrela mu do očí.
,,Ty sa bojíš výšok? Však?"
Začala som sa tak veľmi smiať, keď prikývol.
,,Strach je na to, aby sa prekonal, takže ideme zlato, zalietame si."
Začala som ho za ruku ťahať von.
Neochotne vstal a išiel.
Podala som mu oblečenie a cúvla.
Začala som sa meniť.

Pohľad Sky:
,, Nasadaj."
Povedala som a zachrlila oheň.
Zbožňovala som byť drak.
A v poslednej dobe sme sa s Raven, tak zosuladili, že sme vážne jedno telo aj duša.
Bože ja to dievča zbožňujem, nie len preto, že sme v podstate jedna, ale pre všetko.
Vic sa na mňa veľmi nemtavo vyštveral.
,, Drž sa ma veľmi pevne."
Povedala som a skôr ako stihol niečo povedať som vzlietla.

Milujem tento úžasný pocit, pocit voľnosti.
Zabudnem úplne na všetko.
Leteli sme nad vodou, tak som sa s ním trochu zahrala.
Vyletela som úplne hore a potom som rýchlo mierila na vodu.
,,JA SOM MOC MLADÝ, NA TO, ABY SOM ZOMREL!!!!!"
Kričal a panikáril, ja som sa len smiala.
Tesne nad vodou som to zdvihla a len tak koncami krídiel a nohami som sa dotýkala vody.
Bolo to super.
Cítila som, ako sa ma Vic drží ešte viac.
Cítila som jeho strach.
Áno zblížili sme sa až veľmi, čím sme viac spolu tým viac všetko vnímame aj, keď sme naše spojenie ešte "nespečatili".

,,Zavri oči. Ver mi."
Povedala som mu a čakala, kým ma poslúchne.
Po chvíľke prehovárania to spravil.
Vyleta som hore k oblakom a povedala mu nech otvorí oči.
Vyzeral nadšene.
Bol šťastný, takže som bola šťastná aj ja.
Strávili sme tam ešte dlhú chvíľu, potom sme sa vrátili na našu dopredu určenú cestu.
Už to bolo len kúsok.
Bola to taká nádherná jaskyňka s jazierkom.
Podľa mňa, úžasné miesto.
Trávila som tam chvíle, keď som nemohla byť s Victorom.
Predsa nemohol byť stále len pri mne, má svoju svorku a kamarátov.
Zleteli sme dole do trávy.
Nemotorne zo mňa zišiel.
Keď tak spravil zmenila som sa naspäť na človeka.

Pohľad Raven:
Keď som už bola zase v kontrole začala som sa smiať.
,,Nebolo to vtipné..."
Hneval sa Vic.
Ale ja som sa len smiala.
,, Že zomrieš! Mal si vidieť tvoj pohľad!"
Smiala som sa tak veľmi, že som padla na zem a plakala od smiechu.
Prišiel ku mne a začal ma ešte aj štekliť.
,, Stačí! Prosím! Nevládzem dýchať!"
Kričala som a smiala sa.
,, Ospravedlň sa za to, že ma Sky skoro zabila a prestanem."
Smiala som sa stále a snažila sa hovoriť.
,,Jeeee... Mi..to...ľuuutooo....."
Konečne ma prestal štekliť a mohla som sa nadýchnuť.
Ľahla som si do trávy a on ku mne.
,, Vieš ako moc milujem tvoj smiech."
Usmiala som sa.
,, Vieš ako moc milujem naše spoločné chvíle."
Povedala som mu a oprela sa mu o hruď.
Chvíľu sme tam len tak ležali, rozprávali sa a pozerali na listy zo stromov okolo.
Bolo tam toľko listov, že sme stromy ani nevideli.
Potom som sa konečne obliekla a zdvihla.