I'm Dragon {DOKONČENÉ}

Kapitola 19 - Dievča z proroctva

Dnes mám 17.
Posledná doba ubiehala nesmierne rýchlo.
Nevadí mi to, som rada.

Hope zistila, že je Fénix, nie je to úžasné?
Vždy, keď sa premení vyzerá úchvatne.
Je celá z ohňa, je nádherná, ale nebezpečná.
Jared nám chýba každý jeden deň.
Vždy o siedmej večer mu zapálime sviečku.

Victorova rodina ma má rada tak ako ja ich.
Ja a Bela sme si dlho nerozumeli, ale po čase sme si na seba zvykli.
Ľudia sa ku mne správajú inak, hneď ako zistili, že som to dievča z proroctva, za mnou každú chvíľu prídu a na niečo sa pýtajú.
Nevadí mi to, ak mám čas.
Ale inak je to otravné.
Nesmierne sa teším na moju svadbu s Victorom.
Bude presne o mesiac a ja sa neviem dočkať.
Povedala som mu všetko, o tom čarodejovi, ktorý má na mňa nejakú úchylku.
Najskôr sa hneval, že tam nebol aby ma ochránil, ale potom sľúbil, že mu nedovolí sa ku mne priblížiť.
Som veľmi rada, že práve on je mojou polovičkou.
Najlepšia vec, David sa chce opýtať Hope či by s ním nechodila.
Som tak veľmi nadšená.
Ja a Vic ich dávame dokopy, už celkom dlho.
Ale sme radi, že sa majú oni radi...
Tá veta nedáva zmysel.
Zasmiala som sa.

,, Urobíme paaaaaartyyyy!!!"
Kričala na mňa Hope a tancovala pri tom.
,,Ale bez alkoholu. Nie sme plnoleté."
Zasmiali sme sa.
,,Aspoň trochuuuu, prosíííííím."
Zasmiala som sa a napokon súhlasila.
,,Ide sa nakupovať."
Povedala, ani nečakala na moju odpoveď.
Schmatla ma za ruku a utekala von z budovy.
,,Kam idete?"
Opýtal sa Vic, keď sme okolo neho prešli.
,,Na nakúpi."
Povedala Hope za mňa, prekvapene som na ňu pozrela, ale ona ešte zrýchlila.
,,Mesto je ďaleko a ja už nevládzem."
Namietala som.
,,Máš aj inú možnosť?"
Hope sa nemusela pýtať dvakrát, usmiala som sa a zmenila na draka.

Pohľad Sky:
,, Nasadať."
Povedala som a v podvedomí a zasmiala sa.
Hope bola ako malé dieťa, čo našlo cukrík.
Smelo na mňa vyliezla a zakričala:
,,Hijé."
Začala som sa smiať.
Potom som hneď vyštartovala.
Mesto je dosť ďaleko, a ja sa musím držať v tieňoch.
Super bolo to, že Hope na mne jazdí prvýkrát.
Tešila sa.
,, Skús sa postaviť, ľahnúť si, hocičo, ak budeš padať, chytím ťa neboj."
Nemusela som jej hovoriť dvakrát.
Postavila sa a začala poskakovať.
Zasmiala som sa.
,,Teraz si ľahni a na chvíľu zavri oči, poviem, keď môžeš."
Poslúchla ma.
To, že na mne behala som cítila, ale toto som sa na ňu musela pozrieť.
Vzlietla som vysoko k oblakom.
,, Môžeš."
Otvorila oči, jej výraz sa nemenil bola nadšená.
,,Wow."
Zostala s otvorenými ústami.
,,To je nádherné, ďakujem Sky."
Povedala a pohladkala ma.
Ešte sme tam chvíľu ostali, no potom sme sa vrátili na našu cestu.
Hovorila mi, čo si chce kúpiť a tak nám cesta ubehla rýchlo.
Pristála som a Hope zišla.
,, Uvidíme sa neskôr."
Povedala som a zmenila sa na človeka.

Pohľad Raven:
,,No čo kam chceš ísť skôr?"
Povedala som, keď som si obliekala veľké tričko.
,,Ehm, kúpiť ti normálne oblečenie?"
Povedala a začala sa smiať.
Pridala som sa k nej.
Išli sme teda hneď do mesta na nakúpi.

Prešiel nám rýchlo celý deň, bola zábava.
,,Neprejdeme sa ešte?"
Opýtala sa Hope.
,, Dobre."
Začali sme sa prechádzať.
,, Vieš, Rave, ehmm, chcela, ehmm, chcela by som ťa zoznámiť s mojou rodinou."
Zastavila som.
Pozrela jej do očí a povedala.
,,Bude mi cťou ich poznať."
Objala ma.
,,Bála som sa, úprimne."
Zasmiala som sa.
,, Čoho?"
Zarazila sa.
,,No vieš, lebo, ehm, ty máš už len nás a mne je to strašne ľúto a bojím sa, že to zoznámenie ti vráti spomienky na rodinu, a tak...."
Usmiala som sa.
,,Neboj sa, už je to za mnou, áno rodina mi chýba každý deň, ale čo sa stalo, stalo sa. Teraz ste vy moja rodina a tak to aj ostane."
Usmiala sa a objala ma.
,, Teším sa na to."
,,Ale pár členov už poznám, koho mi chceš ešte predstaviť?"
Zasmiala sa.
,, Všetkých."
Začala som sa smiať aj ja.