Strange Heaven✅

💫6💫

Znova ma čakala práca, nemala som vôbec náladu na nejakých chlapov. Zrejme sa dnes budem držať len pri bare.

Cestou do práce som si uvedomila že nemám slúchadlá. Do tela sa mi dostával nával hnevu ktorý som sa snažila potlačiť.

Auto ktoré som už dobre poznala začalo pomaly spomaľovať. Zrýchlila som krok.
,,Ahoj, kočka."
Ignorovala som.

Stupil na brzdu, vystúpil z auta a zdrapil ma za ruku.
,,Nechaj ma."
Trhla som ňou no on stisk spevnil.
,,Čakám."
,,Načo?"
Pozrela som sa mu do očí, záblesk jeho hnevu bolo vidieť hneď.
,,Nepozdravila si ma."

Napla som čeľusť a cítila som ako idem vybuchnúť.
,,Ponáhľam sa do práce."
,,Do žiadnej nejdeš."
,,V tom mi nezabrániš."
,,Ale zabránim, zlatko."

Stisol ma ešte silnejšie. Pozrela som sa na svoje nechty a zistila že ich mám docela dlhé. Celou silou som ho poškriabala na ruku, zasyčal bolesťou a hneď ma pustil.

Pohla som do kroku a išla do práce. Obzrela som sa za ním, pozeral sa na svoju ruku z ktorej mu trochu tiekla krv.

Premietala som si v hlave udalosti ktoré sa stali s ním, hnev mi stále nevyhasol v tele. Neznášam ho. Neznášam toho kreténa. Nikto nebude so mnou zachádzať ako s bábikou a urážať moju mamu.

Treska som s dverami a podišla k pultu. Medison pribehla ku mne.
,,Čo vystrájaš?"
,,Potrebujem rýchlo nejakého chlapa. Že je tu niekto."
,,Ou áno, na izbe štyri. Volá sa Marcus."
,,Niekto iný? Nepáči sa mi jeho meno."
Pozrela sa na mňa a nechápala.

,,Prečo sa ti nepáči jeho meno?"
,,Moc sa podobá na meno Martinus."
,,Pane bože El. Aspoň tam choď, keď sa ti nebude páčiť, odmietni ho."
,,Zabijem ťa raz."

Kašlala som na nejaký kostím a išla som na izbu štyri. Nakukla som, pozrela som sa mu do očí, moje telo ihneď stuhlo.
,,Ježiši prepáč, pomýlila som si izbu. Myslela som že tu je záchod."
Rýchlo som zabuchla a išla za Madison.

Naozaj El? Záchod?
Čapla som sa po čele a pokračovala v ceste.
,,Madison!"

Vykukla na mňa spoza pultu. Všimla si môj výraz a nasucho preglgla.
,,To nebol žiadny Marcus. Bol to Martinus. Klamala si mi!"
,,Neklamala. Platil kreditkov, mal tam napísané Marcus."

,,Tak mi vysvetli prečo vyzeral ako henten idiot?"
,,Dovidenia."
Ozval sa ,,Marcus" a odišiel.
Madison mi neodpovedala na moju otázku a už myslela na niečo iné.

,,Odišiel bez toho aby tam niekoho mal."
,,Čože?"
,,Ty si odišla a nikto tam už za ním nebol."
,,Asi ho prešla chuť potom ako ma zbadal. Aj tak ti neverím že to bol nejaký Marcus."

,,Keby to bol ten druhý asi by sa za tebou zastavil a poznal by ťa. Tento vyzeral akoby zablúdil a myslel si že toto je kaviareň."
Vybuchli sme do smiechu. Zas a znova mala pravdu.

~~~

Celý deň mi vŕtal v hlave identický chalan s tým debilom. Nechápala som že by sa na seba mohli tak podobať. Zabočila som v uličke a blížila sa k svojim dverám od bytu.

Pred dverami ma čakali slnečnice, moje obľúbené. Bol v nich zapichnutý odkaz no aj tak som vedela že sú od mami.

Protiklady sa priťahujú.
Zajtra 15:30 pred tvojou prácou ;)
Tvoj milovaný a najdrahší Martinus.

Wau po sto rokoch nová časť 😂.
Prajem všetkým krásne prázdniny a užite si ich. Vôbec netuším ako často budú časti pretože tento mesiac mám dosť nabúchaný.
Ospravedlňujem sa za chyby ❤️

M.