Strange Heaven✅

💫30💫

Dva týždne bez mobilu sa dajú zvládnuť. Ani neviem kde je.
Čo sa dá robiť namiesto toho?
Pozerať maminu zbierku seriálu Priatelia.

Rozhodla som sa po takom dlhom čase zapnúť mobil, nebolo ľahké ho nájsť, a aspoň napísať Madison. Niekoľko zmeškaných hovorov od Martinusa aj Marcusa.
Ignorovala som to a napísala Madison adresu maminho bytu.

Môj hlad som zapila vodou a pohár položila vedľa dresu.
Zaujímavé že človek pil len vodu a za dva týždne aj tak pribral. Zaujímavejšie že viem prečo.

Zazvonil zvonček, rýchlo som otvorila Madison, stála v dverách celá stuhnutá. Jej slzy v očiach sa leskli ako diamanty. Nič nehovorila a z celej sily ma objala.

Plakala mi do ramena a ja som ľutovala že všetky moje slzy sa už minuli.
,,Bála som sa o teba."
Pozrela sa na mňa a znova začala plakať.

,,Si vychudnutá ako kosť....,"
obzrela si moju postavu, ,,El prečo si to robíš."
,,Nevládala som jesť."
Vyhrnula mi rukáv trička.
,,Si len kosť a koža. Tvoje pery sú celé popraskané. Jedine čo máš v pohode je tvoje brucho...čo nechápem."

Vrátila mi tričko do pôvodného stavu.
,,Plánuješ byť anorektička El? Teda prepáč, už zrejme aj si."
Obliekla mi bundu a začala ťahať ku dverám.

,,Ideš do nemocnice."
,,Nie Madison....prosím."
Podlomili sa mi kolená, sedela som na zemi a cítila sa bez duše.
,,Musíš tam ísť."
,,Nie, nájde ma tam jeden z nich."

,,Martinus sedí pred tvojím bytom tak dobrý týždeň, jeho sa nemusíš báť...bude len tam. A Marcus myslím že má dosť práce v zahraničí."
,,Je...je v zahraničí?"
Zosmutnela som.

,,Áno, prišiel za mnou do práce aby som ti to odkázala. A teraz už poď."
Zdvihla ma, oprela som sa o ňu a pomohla mi ísť do jej auta. Mlčala som až kým sme nezastavili pred nemocnicou.
,,Ako dlho bude preč?"
,,Kto?...jaj. Neviem."

Možno som si takou maličkou náhodou spomenula čo sa stalo. Zranila som jeho city a teraz radšej odišiel do zahraničia, než aby bol v rovnakom meste ako ja.

Chcela som plakať, no suché oči mi to nedovolili. Zatočila sa mi hlava.

~~~

Prebudilo má pípanie prístrojov.
Otvorila som oči a zbadala spiacu Madison. Obzrela som si ruku a všimla si hadičku smerujúcu do môjho tela. Otrávené som vzdychla a buchla rukou o posteľ.

Madison ihneď vstala a pozrela sa na mňa.
,,Nechcem tu byť."
,,Musíš tu byť, El."
,,Nemusím, je to moje rozhodnutie."
,,Doktor povedal že máš sklony ku anorexii."
,,Je mi jedno čo povedal...proste tu nechcem byť."

,,Prečo tu sakra nechceš byť, keď ti môžu pomôcť."
Naštvala sa a začala sa pozerať von oknom.
Vošiel doktor s nejakými papiermi dovnútra.
,,Slečna mohli by ste tu prosím nechať slečnu Carper so mnou osamote?"

Madison prikývla a odišla.
,,Počul som váš rozhovor."
,,Viete že sa nemajú počúvať cudzie rozhovory?"
,,Nechajte ma prosím dohovoriť. Z toho čo som usúdil viete dobre svoj dôvod prečo vynechávate stravu. Prednedávnom ste oslávili dvadsať rokov, ste dosť mladá na takú zmenu. No je tu stále lepšia alternatíva keď si to neželáte. Nevidím dôvod, prečo by ste chceli zabiť vaše dieťa takýmto spôsobom."

Kto vôbec nevedel ako pokračovať ďalej? Hah ja... netušila som ako začať po liste. No dúfam že sa vám páčila časť.
Ospravedlňujem sa za chyby.

M.