Strange Heaven✅

💫27💫

Pritiskla som sa k dverám a počula ako sa hrá v izbe s Tauris. Rýchlo som otvorila dvere, prebehla dolu schodmi, zobrala som prvú mikinu ktorú som zbadala a vybehla von. Utekala som najviac ako som mohla.

Viem kam chcem ísť...bude to ťažké. Predsa som silná. Dobehla som k veľkej bráne, zdvihla som hlavu a pozrela sa na špičku kostola. Všade bola tma a okolie osvetľovali len zapálené sviečky na hroboch.

Podišla som k maminmu hrobu a sadla si pred neho. Pohladkala som vrch hliny a hrsť si zobrala do ruky.
,,Chýbaš mi. Neviem si pomôcť....nie som silná," fňukla som , ,,bojím sa samej seba čo robím...ľudia mi ubližujú a len ty by si mi mohla pomôcť."

Zrútila som sa, nemohla som dýchať. Slzy mi tiekli po celej tvári.
,,Prečo mami, prečo ty....prečo nie ja."

Fotku v rámiku, ktorú sem dala jej kolegyňa, som chytila do rúk a pritiahla si ju k hrudi. Pozerala som sa na jej tmavý hrob, rýchlo sa postavila a obzrela sa okolo seba.

Ukradla som sviečku z vedľajšieho hrobu a položila ju na jej. Je mi jedno že sa to nemá. Sadla som si do rovnakej polohy a pozerala sa na horiacu sviečku.

,,Ahoj."
Ignorovala som hlas a len vnímala moje slzy. Prisadol si vedľa mňa a začal niečo hrabať v bunde.
,,Kapesník?"
,,Ďakujem."

Zobrala som si ho a pozrela sa dotyčnému do očí. On....nie.
Pretrela som si oči a dúfala že to je druhé dvojča. Stuhla som a nedokázala som sa pohnúť.

,,Neublížim ti."
,,Už sa stalo."
,,Prepáč." Vysmrkala som sa a začala sa triasť.
,,Na toto prepáč nestačí."
,,Večer som kľudný, vieš to."

Plameň zo sviečky rozžiaril jeho oči, plakal. Uvoľnila som sa a dala sa do normálnej polohy. Oprel sa o mňa, husacia koža mi zakryla celý chrbát.
Musela som sa uvoľniť viac.

Rukou som sa dotkla jeho, chytil ma a schoval si naše ruky do vrecka.
,,To neznamená že som ti prepáčila. Zbil si ma ako keby som nebola živá."
,,Môžem ich vidieť?"

,,Je tu zima." Prebleskli mu iskričky v očiach.
,,Môžeme ísť do môjho auta."
Vedela som čo bude nasledovať. No chceli sme to oby dvaja.

Jeho auto bolo odparované pri stromoch a nebolo skoro ani vidieť.
,,Sadni si na zadné sedadlo a pozriem sa ti na to."
Prevrátila som oči nad tým ako sa pretvaruje. Naštartoval motor aby mohol zapnúť kúrenie. Sadol si na zadné sedadlo vedlá mňa a zamkol auto.

,,Tak môžeš ukázať."
,,Ach Martinus, viem čo chceš."
Spojila som naše pery a jeho ruky sa automaticky dostali pod ,,moju" mikinu. Nechcela som mu ju ,,pošpiniť" vyzliekla som si ju a hodila ju na predné sedadlo aby sa jej nič nestalo. Martinus si stihol už rozopnúť gate. Nechala som si tričko aby nevidel čo spravil.

Usmiala som sa a zmačkla ho na jeho pýche, zakusol si do pery. Jeho prsty prešli k mojim nohaviciam, rozopol ich a za kraj potiahol dole.

,,Pekné princeznové nohavičky."
,,Ja viem."
Ruky som mu položila na jeho a pritiahla si ich ku krajom nohavičiek. Pustila som ich a pozrela sa na neho. Žmurkol na mňa a pomaly mi ich stiahol dole.

Prstom prešiel po mojom uzlíku. Zaklonila som hlavu a plynulo vydýchla. Ucítila som niečo oveľa vlhkejšie a ešte viac si to užívala. Vzdychla som a vtedy sa odtiahol.
,,Chutíš úžasne."

Prešiel k mojím perám a jemne ma pobozkal, stiahla som látku z jeho pozorného kamaráta. Nadvihol ma za zadok a pomaly ma položil na neho. Rýchlosť bola na mne. Načo by som čakala.

Zrýchlila som, nechty som zaryla do jeho ramena, okná v aute zakryla biela rosa. Ucítila som že je, v momente som sa spravila a vydýchla si. Pritiahol si ma k sebe a pevne ma objal, pery mi priložil k uchu a jemne ho kusol.
,,Začínam ťa mať viac rád."
Nepustil ma a len zavrel oči.

Mali sa len stretnúť a nič viac noooo...nejako nevyšlo:)
Ospravedlňujem sa za chyby

M.