Strange Heaven✅

💫13💫

Popriala mu dobrú noc a odcupitala hore schodmi do svojej izby.
,,Nevedela som že máš dcéru, myslela som si že bývaš sám."
,,Prepáč ja emm nechcel som aby si si myslela že tým že mám dcéru nejako podvádzam svoju ženu."
,,V poriadku to by som si nemyslela. Ako sa volá?"
,,Tauris, viem nezvyčajné meno no bola to posledná vec ktorú som mohol spraviť pre svoju ženu kým nezomrela hneď po pôrode."
,,Prepáč ja, nevedela som. Prepáč že som sa to opýtala."
,,V poriadku. Emm idem si dať sprchu. Môžeš si v kľude sadnúť na gauč a počkať na mňa."

Odišiel, počula som sprchu. Nedalo mi to a musela som si pozrieť fotky na poličke. Chytila som do rúk fotku nádherného dievčaťa, modré oči, hnedé vlasy, nádherná postava a najdôležitejšie najkrajší úsmev ktorí som do teraz videla. Hneď vedľa bola fotka z ich svadby, to dievča bolo pre neho ako stvorené. Zobrali sa za mlada, na fotke sú obaja šťastný najviac ako sa dá. Nedalo mi to a usmiala sa.

Počula som kroky.
,,Je nádherná." Pošepkala som a dúfala že to bude počuť.
,,Krajšie dievča som nevidel."
Doplnil ma a cítila som ako sme sa naraz usmiali.

,,Ja chcel by som ti vysvetliť to s tým Tinusom."
Prikývla som a sadla si na gauč. Zo skrinky vybral album a posadil sa vedľa mňa. Položil mi ho na nohy a usmial sa.

Začala som listovať a videla všetky ich rodinné fotky. Zlatá sestra, pekná staršia sestra, rodičia ktorí sa milujú, šťastný Marcus. Najviac sa mi páčili fotky kde sa Martinus usmieval.

,,Prečo na niektorých rodinných fotkách pri stromčeku nie je váš otec?"
,,Rodičia sa rozviedli."
,,To mi je ľúto."
,,Nemusí, spôsobil to otec. Spával s inou zatiaľ čo ho mama milovala a čakala na neho doma."

Listovala som ďalej, zastala som pri fotke Martinusa, v ruke držal zlatý pohár za najlepšieho hráča futbalu, jeho úsmev mohol spôsobiť infarkt stovky babám. Usmiala som sa a prešla na poslednú stranu albumu.

Skoro prázdna strana.
V strede sa nachádzala ďalšia fotka pri stromčeku. Čudovala som sa. Bol tam len Marcus a jeho staršia sestra. Žiadny úsmev len slzy v očiach.

,,Čo sa stalo?"
,,Zomreli a Martinus odišiel."
,,Prečo?" Vedel že sa pýtam na jeho brata a nie na ostatných členov rodiny. Nechcela som aby bol smutný.
,,Choval sa divne...jeho úsmev zmizol a rozhodol sa že mu bude najlepšie samému."
Na jeho tvári bolo poznať že mi tají veľký kus príbehu.

,,Niečo mi nechceš povedať."
,,Čože? Povedal som ti všetko."
Stisol si svoje ruky a začal sa potiť.
,,Vidím to na tebe."
,,Nemám na to náladu, ja prepáč. Je to ťažške pre mňa. Len si na to spomeniem a mám smútok v sebe no zároveň aj hnev. Odveziem ťa domov."

Skončil to, vypustil všetky svoje city a snažil sa byť silný. Nasadli sme do auta a celý čas som ho sledovala. Blížili sme sa ku mne domov, do jeho očí sa hrnuli slzy.
,,Dobrú."
Vystúpila som a popriala mu späť dobrú noc.
Pred vchodom som sa pozrela znova na auto, hlavu mal položenú na volante tak aby nezatrúbil, jeho telo sa pravidelne mykalo a triaslo.
Plakal a ja som ho tam nechala a odišla domov.

Ospravedlňujem sa za chyby.

M.