Strange Heaven✅

💫19💫

Zobudila som sa vo svojej posteli sama, celá uťahaná. Neviem ako som sa tam dostala no hneď som išla do kúpeľne.
Oči som mala opuchnuté, celú noc som zrejme preplakala. Vyzliekla som sa a dala si ľadovú sprchu. Umyla si rýchlo vlasy a vyšla von. Zabalila som sa do pyžama a išla si vybrať najviac pohodlné oblečenie. Chlapčenské tepláky a tričko zo mňa už nerobili dievča. Na podprsenku som kašľala keďže mám od prírody menšie prsia.

V kuchyni som našla lístok.
Raňajky máš v chladničke, išiel som zaviesť Tauris do škôlky.

Otvorila som chladničku a vytiahla si misku s jogurtom, ovocím a vločkami.
Zjedla som len ovocie a ostatné spláchla do záchoda. Nemusí vedieť že som nebola až tak hladná. Marcus odomkol dvere kým som dávala misku do umývačky. Zarazil sa a pozrel na mňa.
,,Kam zmizlo to dievča?"
,,Veľmi vtipné."

Posadil sa na gauč, v jeho pohľade bol smútok.
,,Čo mi chceš povedať?"
,,Ja...nechcel som ťa moc zaťažovať tak som za teba naplánoval pohreb."
,,Kedy je?"
,,Dnes."
Cítila som štípanie v očiach.
,,Kto všetko príde?"
,,Kto všetko bude chcieť. Vyhlasovali to kým si spala, dúfam som že ťa to nezobudí."

Nemôžu ma ľudia vidieť ako sa zrútim, nemôže ma vidieť Martinus ani Marcus. Nemôžu sa vidieť oni dvaja.
,,Príde aj Martinus?"
,,Je mimo mesta."
Odpadol mi kameň zo srdca.
,,Pôjdeš aj ty?"
,,Budem tvoja pomocná ruka."
Nie, nie, nie. Nemôže ma tak vidieť.
,,Nechcem aby si ma videl ako sa zrútim."
,,Nevadí mi to, idem tam preto aby som ťa z toho dostal."

Vedela som že mi vie zodpovedať na jednu otázku. Hlas v hrdle mi zadržiaval vzlyk.
,,Ako...zo...zomrela moja mama?"
,,Sebevražda. Auto nebolo nijako poškodené, len úmyselným nárazom do stromu."
Nie, to by nespravila. Moja mama nie, muselo sa jej niečo stať. Bola som tak v myšlienkach až som si nevšimla že som v Marcusovom náručí a upokojuje ma.

~~~

Vyšla som z auta, celá v čiernom som mala namierené ku márnici. Marcus pomaly kráčal za mnou s kyticou v ruke.Vkročila som do márnice, pozrela som sa do tváre vlastnej mame. Mŕtvej mame. Tvár som zarkyla do jeho saka a plakala.

Nemohla som sa tam pozrieť znova.
,,El..."
Ozvala sa Madison, pozrela som sa na ňu a hrnula sa jej do náručia.
,,Je mi to tak ľúto."
Podala mi kapesník a vysmrkala som sa.
,,Musíme ísť, za chvíľu začína omša."
Posledný krát som sa pozrela do jej tváre.

~~~

Telo z márnice vložili do truhlice a viezli k diere. Sprevádzali ma farár,starosta, Madison, Marcus a kolegyne mami. Veď predsa kto by prišiel na pohreb prostitútky. No bola som rada že ma uvidia zrútiť sa len najbližší.

Po speve sa prihovoril starosta.
,,Dnes sa tu lúčime s milovanou mamou, kamarátkou..."
Nemal čo viac povedať, prestala som počúvať a len videla truhlu. Pustili smutnú muziku a začali posúvať truhlicu do diery.

Marcus mi podal ružu, hodila som ju na truhlu a za mnou pokračovali ostatný s hádzaním ruží a hliny. Ruže hádže len rodina, no moja mama si nezaslúži len jednu ružu. Úprimnú sústrasť mi prial každý aspoň päť minút a objímali ma. Marcusové objatie bolo zo všetkých najpríjemnejšie, zažil to čo ja, ešte horšie.

Celý čas som plakala a nemienila prestať. Zahrabávali truhlu, položila som na hrob kyticu a sledovala ďalších. Opakovali to čo ja.
,,Kar nebude."
Oznámila som im no vedeli že nebude. Po dlhšej dobe odišli, Marcus išiel odprevadiť Madison, povedala som im že ich dobehnem.

Klamárka.
Kľakla som si k hrobu, nemohla som dýchať, plač mi to zakazoval. Mačkala som hlinu ktorou ju zahrabali, rozotrela som si ju po tvári a šatoch. Ľahla si vedľa kôpky a zavrela oči. Z hliny po ktorých stekali slzy vzniklo bahno.

Posielam ti posledné zbohom mami.

Po asi hodine som sa postavila, Marcus sedel na lavičke s pohľadom zabudnutým do zeme. Čakal na mňa.
Pozrel sa na mňa a postavil sa.
,,No poď. Smer sprcha."
,,Prečo si čakal?"
,,Aj ja som ležal pri hroboch a špinil sa  ich hlinou."

Zajtra konečne piatok. Už aby boli prázdniny 🙃.
Ospravedlňujem sa za chyby.

M.