Strange Heaven✅

💫39💫

Budem ťa čakať na letisku.

Prečítala som si správu od Tinusa a usmiala sa. Zobrala som si kufor a obzerala sa okolo seba. Zbadala som ho, rozbehla sa a silno ho objala. Až potom som si uvedomila, že má na sebe smoking.

,,Kam sa chystáš?"
Zasmial sa a chytil ma za ruku.
,,V aute máš odo mňa šaty, ideme na rande."
Vyvalila som na neho oči.
,,Ja že budeš nadšená."
,,Som...len nečakala som to."

Otvoril mi zadné dvere na aute.
,,Snáď nevadí že sa budeš prezliekať tu."
,,Nevadí."
Slnko už zapadalo a okná boli našťastie tmavé.
Vyrazili sme. Zastavil sa mi dych pri pohľade na nádherné bledo modré šaty.
,,Neviem kto ti dal ten náhrdelník ale bude sa ti to k tomu hodiť."

Sledoval cestu a ja som využila príležitosť. Vyzliekla som sa a snažila sa rýchlo obliecť.
,,Au..." Udrela som si hlavu, no pokračovala som ďalej.
,,Hej, nepozeraj sa na mňa a sleduj cestu."
Stretol sa mi s ním pohľad, alebo skôr uvidela som jeho pohľad na moje prsia.

,,Rozkaz madam. Najradšej by som ťa tu hneď pretiahol ale nechám si to na neskôr."
,,Čože? Kto povedal že niečo také bude."
,,Ja."

Prevrátila som oči a rozmýšľala či tomu doktorovi aj chodí. Zastavil a mňa zaliala červeň.
,,Prosím...zapol by si mi zips?"
Otočila som sa mu chrbtom, cítila som ako sa natiahol ku mne a prstami mi prechádzal po pokožke. Zapol mi zips a hneď sa odtiahol.

Smutne som si vydýchla a zobrala som si kabelku. Možno by som brala tu ponuku. Pomohol mi vyliezť z auta.
Vošli sme do luxusnej reštaurácie a snažila sa v kľude dýchať.

,,Prečo ma vlastne berieš na rande?"
,,Chýbala si mi."
Usadili nás pri stole a po chvíľke doniesli víno.
,,Bože...ja som sa nenamalovala, musím vyzerať hrozne po lete."
,,Nič hrozné tu nevidím, len jednu krásku."

Odvrátila som zrak aby nevidel moju červeň.

~~~

,,Večera bola úžasná."
,,Hovoríš mi to asi po desiaty krát."
Rozprestrel deku na lavičke a mohli sme sa pozerať na nádherný výhľad.
,,Dnes si moc milí na mňa."
Zapozeral sa mi do očí... sklamanie.

,,Tak som to nemyslela, len je to šok."
,,Nemám dôvod byť taký ako predtým."
Preplietol si so mnou prsty, položila som si hlavu na jeho rameno a skoro zaspala.

,,Hej nespi. Mám pre teba prekvapenie."
,,Myslím že ich už bolo dosť."
,,Nie nie počkaj."
Odsunul sa odo mňa.

,,Zmenil som sa, vďaka tebe. Liečim sa už, no nestačí mi to. Keď som s tebou všetko zo mňa odpadne. Áno zabil som svoju rodinu, bol som naštvaný. Viem že si to zistila už dávno. Ale zmenil som sa...ty si ma zmenila. A chcem aby si bola so mnou, keď budem prechádzať liečením. Chcem aby si so mnou bývalá a spávala v rovnakej posteli ako ja, najlepšie v mojom tričku."

Kľakol si a ja už som vedel ktorá bije.
Otvoril krabičku a mne sa naskytol nádherný pohľad na prsteň.
,,Moja milá Mel, budeš so mnou dokým nezomrieme?"
Hodila som sa mu okolo krku a rozplakala sa.
,,Áno, Martinus. Budem tvoja."
Pobozkala som ho a plakala.

Vybrala som si jeho. Budem s ním. Bude dobrý človek. Ja ho zmením. Marcus bude v pohode, viem to. Milujem ho. Svojim spôsobom áno a zmení sa.

Už len posledná časť+epilóg:) áno nečakali ste to. Už nebudeme v prítomnosti ale o pár rokov dopredu.
Ospravedlňujem sa za chyby.

M.