Strange Heaven✅

Epilóg

Zobrala som si kufor už zo známeho letiska. Viem, že naša dohoda ešte platí a čaká ma.
Mám čerstvých tridsať rokov.
Zavolala som si taxík a nadiktovala mu adresu. Cestou som rozmýšľala nad tým čo mu poviem.
Ahoj Marcus, emmm snáď ma ešte spoznávaš.
Nie to je zlé.
Si stále sám?
Asi to nechám na náhodu.

Zastavil pred jeho domov, vôbec sa nezmenil. Pozrela som sa na hodinky, o takomto čase by mala byť Tauris ešte v škole.
Zobrala som si kufor, ktorý mi vytiahol taxikár, a išla som smerom k dverám.
Zazvonila som a čakala kým otvorí.
,,Melanie?" Pozrel sa na mňa a v momente som stuhla. Nevidela som ho pár mesiacov a zmenil sa. Na nič som nečakala a hodila sa mu okolo krku.
,,Si svalnatejší."
,,A ty zas ťažšia."
Ešte nevieš dôvod.
,,Ako si vedela že budem doma?"
,,Poznám ťa, ako si vedel že prídem?"
,,Dnes máš tridsať, zobral som si dovolenku aby som ťa čakal aj keby si neprišla."
Pozrela som sa mu do očí a pery priložila na tie jeho, začal spolupracovať. Z objatia si ma vyhopol a chytil pod zadok.
Premiestnil nás na gauč a jemne sa pozkávali.
,,Tati?"
Ozvala sa Tauris, Marcus sa odtiahol a začal sa potiť.
,,Tauris....nevedel som že prídeš tak skoro."
Pozrela som sa na ňu, na tvári sa jej zjavil úsmev.
,,Mami."
Utekala medzi nás a objala nás.
,,Stále mi tak hovoríš."
Dala som jej pusu na líce a usmiala sa.
,,Vedela som že sa vrátiš, snívalo sa mi to. Teda nie až tak že vás pristihnem s otcom ale snívalo."
Nahrnuli sa jej slzy šťastia do očí a mne tiež.
,,Musím to ísť napísať kamarátkam, za chvíľu sa vrátim."
Utiekla hore do izby.
,,Žije sociálnym životom."
,,Musím ti niečo povedať."
Stuhol a preglgol.
,,Hovoril si že som ťažšia, pamätáš si na náš sex plný plaču a bolesti?"
Prikývol a stále nechápal.
,,Zabudol si si dať prezervatív."
Usmial sa od ucha k uchu, vyskočil na nohy, zobral ma a čo najviac ma objal.
,,Tauris! Maminka je tehotná!"
Plakal...od šťastia. Tauris pišťala celý čas ako k nám utekala. Objala nás a všetci sme začali plakať od šťastia.
Ďalší kus môjho života je tu. A bude šťastný.

Tak a tu uzatváram kapitolu šialeného MMera a je čas sa posunúť ďalej. Ďakujem, že ste môj príbeh čítali a dúfam, že sa vám bude páčiť aj môj ďalší. Teda ak sa vám bude chcieť ho začať čítať. Ďakujem za krásne komentáre aj keď niektoré neboli vždy potešujúce alebo som nechápala či som to až tak nezrozumiteľné napísala alebo je chyba na druhej strane. Ďakujem za všetko.

M.