Strange Heaven✅

💫16💫

Prebudilo ma nepokojné mykanie Martinusa, otočila som sa na neho.
Triasol sa, z očí mu tiekli slzy a jeho čelo pokrývali kvapky potu.
Ruku som položila na jeho rameno a jemne zatriasla.

Pery som položila na jeho ucho a čo najjemnejšie zašepkala jeho meno. Prestal sa trásť, otvoril oči a pozrel sa na mňa.
,,Počkaj tu."
Nevnímal čo hovorím a snažil sa prebrať.

Uterák v kúpeľni som namočila do studenej vody, vyžmýkala som z neho vodu a vrátila sa späť k Martinusovi.
Utierala som mu pot a zároveň chladila čelo, na dotyk bol horúci.
Slzy som utrela prstom a slabo sa usmiala, úsmev mi opätoval.

,,Pôjdeme ti spraviť niečo na ukľudnenie."
,,Neodchádzaj prosím."
,,Za chvíľu som tu, nezaspi."
Uterák som mu nechala na čele a pobrala som sa do kuchyne.

Pripravila som dve šálky, ktoré som dlho hľadala, vybrala mlieko a Granko, a začala robiť najlepšie studené kakao. Zobrala som princeznové šálky a vybrala sa za ním.

,,Kakao pre teba."
Podala som mu to a s radosťou si odpil.
,,Mala by som ti tiež kúpiť niekedy šálku s princeznami."
Jemne sa zasmial.
,,Musíš to piť po lyžičkách ako ja, vtedy si to viac vychutnáš."

Opakoval to čo ja, štrngali sme lyžičkami o steny šálky no ani jeden si to nevšímal.
,,Naozaj je to lepšie."
Jeho nálada sa o mnoho zlepšila.

Prázdne šálky som položila na nočný stolík a zhasla svoju lampu.
,,Mali by sme ísť spať Martinus, sú ešte len štyri hodiny."
Napokon zhasol svoju lampu tiež, ruku si prehodil cez môj bok a pomaly odfukoval.

~~~

Zobudila som sa na cinknutie mobilu, Martinus vedľa mňa nebol. Lenivo som prečítala správu.

Marcus: Príď prosím hneď domov.
Neviem čo sa stalo, rýchlo som napísala že za chvíľu som doma.
Martinus otvoril dvere, v rukách niesol malý stolček s raňajkami. Sadol si vedľa mňa a položil ich medzi nás.

,,Snáď ľúbiš vianočku."
,,Kto by ju neľúbil."
Pustila som sa hneď do jedenia.
,,Za chvíľu budem musieť ísť." Vyšlo zo mňa s plnými ústami.
,,Prečo?"
,,Musím sa stretnúť s mamou." Klamárka, raz sa to pôjdeš do pekla.
,,Ou hah jasné, zabudol som."

Pohľad mal nasmerovaný pred seba a mal chuť každého vraždiť, stuhla som, rýchlo si zobrala veci a išla sa prezliecť. Vyšla som, stál medzi dvermi.
,,Zaveziem ťa."
Jeho oči vyzerali čierno.
Odišiel do auta, rýchlo som si všetko zobrala a sadla si na sedadlo spolujazdca.

Jeho čeľusť bola napnutá celú cestu.
,,Čo som spravila?"
Neodtrhol zrak od cesty a potichu povedal nič.
Vyhodil ma blok od domu, nevadilo mi že som išla peši, skôr som bola šťastná že ho už nevidím.

Zašla som za roh, všimla som si policajné auto pred mojou bytovkou, Marcus stál vedľa svojho auta a rozprával sa s jedným policajtom.
Pozrel sa na mňa, rýchlym krokom ku mne prišiel a chytil ma za ramená.
,,Je mi to ľúto El."

Nechápavo som neho pozerala, v očiach som sa mu snažila vyčítať čo sa stalo. Nemám koho stratiť...jedine.
,,Moja mama!"

Odtrhla som sa od neho a utekala za policajtom.
,,El!"
Chcel mi to v kľude povedať on, bolo mi to jedno. Drgla som do policajta, je mi jedno že je to ,, významný,, muž.
,,Čo sa stalo s mojou mamou!"
,,Je mi to ľúto, vaša mama bola súčasťou tragickej autohavárie."

Konečne nová časť, dúfam že sa vám páči aj keď je o ničom.
Ospravedlňujem sa za chyby.

M.