Strange Heaven✅

💫26💫

Posadila som sa, do hlavy mi udrela ostrá bolesť. Hodila som sa naspäť do postele až sa Marcus vedľa mňa nadvihol z madracu. Bol bez trička a ja takisto. Nechcela som vidieť viac.

Začala som panikáriť, rýchlo som sa postavila, prehodila cez seba prvé tričko a podišla k dverám. Hlava sa mi točila ako nikdy. Konečne som otvorila dvere, zamotali sa mi nohy a vrazila som do komody.

Zastonala som od bolesti, chytila si bok a pokračovala v mojej ceste. Zábradlie na schodoch ma udržiavalo. ,,Behom" som prešla k dverám, rýchlo ich odomkla a vyšla som na čerstvý vzduch. Snažila som sa dostať za bazén, moje nohy odmietali a zhodili ma na zem. Padla som na boľavý bok.

Nahrnuli sa mi slzy do očí, chytila sa za boľavé miesto a prišlo mi zle. Svoje zvratky som vyvracala vedľa seba. Všetko sa to stalo tak rýchlo, neviem koľko je hodín, neviem čo sa stalo včera, neviem prečo som vlastne išla von.

Kým som sa dostala do kuchyne prešli možno aj dve minúty, rýchlo som vybrala ľad a začala si chladiť svoj bok. Druhou rukou som si utrela zaslzené oči a vytiahla pohár. Celú vodu z pohára som vypila, neudržala som ho a padol na zem.

Rozbil sa na malé kúsky ktoré sa ozvali po celom dome. Zošuchla som sa po stene skrinky.
Snažila som sa nemyslieť na bolesť a rozmýšľať čo mám robiť.

Možno som zaspala na pár minút, neviem. Chytili ma silné ruky a preniesli na gauč. Niečo hovoril no moja hlava to nevedela rozlúštiť.

Pozrela som sa na skrinku vedľa televízora....alkohol, jedna fľaša boľa vypitá do dna. Možno sa mi to len zdalo. Pozrel sa mojím smerom a vytreštil na mňa oči.

Odišiel preč, znova sa mi zatvárali oči. Šťuchol do mňa a podal mi pohár s tabletkou. Prehltla som ju, chytila som sa za hlavu a cítila prichádzajúcu bolesť.

~~~

Pretrela som si oči a zbadala že sa vonku stmieva, necítila som žiadnu bolesť hlavy. Podišla som k oknu a pozrela sa von. Každý západ slnka je inak nádherný, ako keby sa milión úžasných maliarov nemohlo zhodnúť na rovnakom.

Usmiala som sa a počula ako sa pomaly otvárajú dvere. Stál v nich Marcus s citrónovou vodou.
,,Ďakujem."
Posadila som sa na posteľ, miesto vedľa mňa sa obsadilo a pozerali sme na rovnaký bod.
,,Prečo si to vypila?"
,,Neviem...nepamätám si na to."

Pocítila som ako stuhol, pritom nechápem prečo.
,,Na čo si ešte nepamätáš?"
Mačkal si ruku.
,,Skoro na všetko. Poslednú vec čo si pamätám je ako som ti dala rúž?"
Preglgol.
,,Nič viac?"

,,Nie...stalo sa niečo včera?"
Postavil sa a prehrabol si vlasy.
,,Nie...nič len..."
,,Len?"
,,Len...Tauris ti povedala mami tak či si na to nepamätáš."
Chytila som sa za hlavu a rozmýšľala.
,,Áno...to si pamätám. Zlatá."

Zasmiala som sa.
Jeho oči boli plné bolesti.
,,Stalo sa niečo?"
Utrel si slzu ktorá mu vyšla, vystrel sa v chrbte až mu popraskalo pár stavcov.
,,Nie...len som si spomenul na manželku."
Vyšiel z izby a zatvoril medzi nami drevenú hranicu.

Popravde pri tejto časti som nerozmýšľala, len som písala a písala. Je napísaná rýchlo a bez rozmýšľania takže ak je zlá sorry.
Ospravedlňujem sa za chyby.

M.