Strange Heaven✅

💫37💫

Vypla som ten otravný budík a začala sa chystať. Cestou na hromadnú mestskú dopravu som si kúpila kávu. Ponáhľala som sa tak až sa čudujem že moja káva žije.

Cesta trvala menej ako desať minút. Ocitla som sa v obývanej uličke. Domy boli nádherné a vrhla som sa na hľadanie. Skontrolovala som adresu a zazvonila.

Otvorila mi milá mladá dáma. Začala som hovoriť mojou ,,francúzštinou."
,,Bonjour..emm...Marcus tu?"
Rozosmiala sa.
,,Nemusíš hovoriť po francúzsky."

,,Oh vďaka Bohu. Chcela som sa opýtať či je tu Marcus... Marcus Gunnarsen."
,,Pravdaže, poď ďalej. Som Jasmine. Hore po schodoch, doľava a posledné dvere."

Čudovala som sa že sa nepýta kto som.
,,Melanie, teší ma."
,,Viem, Marcus mi o tebe hovoril."
Preglgla som a dúfala že to nebolo nič zlé.

Zaklopala som na dvere, nikto sa neozýval. Potichu som otvorila a zatvorila.

Naskytol sa mi pohľad na spiaceho Marcusa. Je pol deviatej, predsa to ho už môžem zobudiť.

Odostrela som, otvorila okno, sadla si na neho obkročmo a nahla sa nad neho. Moje vlasy ho pošteklili na tvári.
,,Marcus, vstávaj."
Pretrel si oči a snažil sa zaostriť.

,,Melanie?"
,,Ak máš dobrý zrak tak áno."
Zasmiala som sa a nahrnuli sa mi slzy do očí.

Objal ma z celej sily. Zahrabal ma pod paplón.
,,Chýbala si mi."
Utrela som mu slzu a následne aj sebe.
Na nič som nečakala a pobozkala ho. Zahrabal mi prsty do vlasov a spolupracoval.

Po chvíľke sa odtiahol a začal vstávať z postele.
,,Prepáč. Za chvíľu sa zobudí Tauris a vojde sem."
,,Klameš."
Zobral si veci a pobral sa do kúpeľne.

Nemala som prísť, mala som zostať v tej diere kde žijem. Postavila som sa z postele a vybrala sa von. Pozdravila som Jasmine a snažila sa čo najkľudnejšie zavrieť dvere.

Zbadala som malý park. Rozutekala sa a sadla si na lavičku.
,,Prečo si odišla z izby?"
Prisadol si ku mne.
,,Pretože si klamal."
,,Vošla by Tauris."
,,Možno hej ale bola to len zámienka."

Postavila som sa a vybrala sa domov.
Chytil ma za zápästie a otočil k sebe.
,,Zaujímavé že predtým ako si odišiel sme sa hádali, stretneme sa po pár týždňoch a už to ide k hádke."

,,Nechcem sa s tebou hádať. Pozri chýbala si mi, milujem ťa ale nemôžem žiť s tým pocitom že takto bozkávaš aj môjho brata."

,,Prečo  si myslíš že ho bozkávam?"
,,Robila si s ním už aj ďalšie veci než je bozkávanie."
,,Takže čo? Chceš byť len kamarát?"
,,Ak je môj brat lepší... kľudne."

Otočil sa a odišiel. Bola som naštvaná za nič. Kopla som do lavičky a hneď to aj oľutovala.

Prehrávala som si v hlave celý rozhovor. Miluje ma a dal mi najavo že si mám vybrať.

later

Prišla som na hotel, hodila sa na posteľ a nechala voľný prúd slzám. Sklamala som ho.
Som krava.

Rýchlo som chytila do ruky mobil. Napísala mu adresu kde sa nachádzam. Snáď na moju prosbu príde.

Utrela som si mokré okolie očí a rozhodla sa ísť do horúcej vane. Možno ma to upokojí a budem sa chovať krajšie.

Prosím si Oscara za najnudnejšiu časť. No aspoň ste sa potešili že je nová.

M.