"Daisy. Prečo sa so mnou nerozprávaš?" opýtal sa Louis asi po troch vyučovacích hodinách môjho mlčania.
"Lebo." odsekla som.
Vlastne na to mám dôvod, no nemienim ho Louisovi vešať na nos. Len...minule som sa prichytila ako sa s ním smejem. Ja som sa s ním smiala a bola som....šťastná?
Ja neviem, ale ja nie som niekto, kto sa smeje. Niekto kto má priateľov.
Možno by som chcela, ale za pocit ich straty potom mi to nestojí.
"Lebo?" opýtal sa s úsmevom. Hnusný optimista.
"Proste ma nechaj tak." povedala som tvrdo a otvorila knižku, ktorú som mala rozčítanú.
"Zlá nálada.....zase." pošepkal si Louis pre seba. Ten sa nikdy nevzdá.
"Ďalší dievčenský román?" zaznelo spredu a ja som hneď spoznala ten nechutný hlas. Zase Gordon.
Takéto situácia ma nútia rozmýšľať načo sú v škole prestávky. Ale načo. Keby nie sú, som rýchlejšie preč od týchto idiotov a ešte k tomu sa vyhnem všetkým nezmyselným urážkam, ktoré sú mi aj tak ukradnuté.
"Samozrejme." odpovedala som mu s nezáujmom.
"Čo, knižku o bezpečnom sexe si už dočítala?" opýtal sa posmešne.
"Choď do riti." zamrmlala som si a snažila sa sústrediť na knižku predo mnou.
"Podráždená, lebo nemáš s kým praktizovať, čo?"
"Strč sa do riti!" zakričala som cez celú triedu a všetci stíchli, iba aby si o sekundu medzi sebou začali zase šepkať.
"Vážne zlá nálada." pošepkal si znova Louis, no teraz som ho ignorovala.
"Máš večer čas?"
"Na čo?" opýtala som sa prekvapene.
"Zabudla si? Tvoja súťaž." zasmial sa.
"Do riti.....ja som zabudla na tú blbosť. No hej, môžeš prísť tak o šiestej? Predtým pracujem." povedala som a vydýchla, lebo už teraz mám pred sebou predstavu, ako budem prať a upratovať do druhej v noci.
"Dobre, ako budeš chcieť." usmial sa. To ho vážne neštve, že zabije tri hodiny čítaním blbých kartičiek?
"Dobre." vydýchla som a mala chuť zomrieť na mieste. Prídem z práce, tri hodiny budem odpovedať na blbé otázky a potom budem musieť oprať a spraviť službu na našej chodbe. Samozrejme budem musieť variť a umývať riad. A zišlo by sa povysávať a prichystať projekt do školy...dnes nespím. Zase.
Prečo ja?
"Daisy."
"Čo sa zase deje?" opýtal sa Louis, ako keby ho to zaujímalo.
"Nič. Nič čo by sa ťa týkalo."....prečo sa pýta? To nie sú jeho starosti.
Pretože sú to len a len moje starosti......
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
"Už si tu?" opýtala som sa, keď som začala v taške hľadať moje kľúče. Bolo niečo po šiestej a Louis už stál pred mojím bytom....nemohol meškať aj dnes?
Nemôžem za to, že som musela ešte nakúpiť. Oh.
Nemohla som nájsť kľúče a tak prirodzene mi padla kabelka a všetko sa mi vysypalo.
"Prepáč, že meškám. Bola som ešte nakúpiť." povedala som nervózne, keď som sa zohla, aby som všetko pozberala späť.
"Daisy." povedal Louis potichu a zohol sa ku mne, aby mi pomohol. "Nestresuj sa. Ja som meškal tiež, takže som prišiel tesne pred tebou. Je to v poriadku."
