Od Louis: To zvládneš! :) :D xo xx :) ^o^ :-) ^_~
Prečítala som si SMS od Louisa a rýchlo schovala mobil späť do môjho zadného vačku.
Viac emotikonov už nepozná, inak by ich tam určite napísal tiež.
Pri tej myšlienke som sa uškrnula. Aj keď momentálne mi do smiechu moc nie je.
Už 2 hodiny čakám aj s riaditeľkou na to, kým sa konečne začne you know?.
Až na to, že ja tu 2 hodiny stojím na chodbe ako idiot a ona si bola doteraz niekde zalezená. Pravdepodobne aj s ostatnými strigami.
A zrovna keď mi Louis napísal sa sem musela dotrepať. Dúfam, že si nevšimla, že mi na obrazovke svietilo jeho meno. Kto vie, čo by si pomyslela.
Mala by som mu odpísať a premenovať si ho. (Možno na Lenka....)
Naspäť som si vytiahla svoj mobil a našla Louisa v kontaktoch.
Pre Louis: Samozrejme, že to zvládnem.
Rýchlo som odpísala a zmenila som meno. Chvíľu som rozmýšľala, čo by som mala použiť, no potom som si ho premenovala na Dobrá Víla.
No čo, vystihuje ho to.
"Už pôjdeš, Daisy." povedala zrazu riaditeľka a ja som mala chuť tancovať oslavný tanec. Ja už to chcem mať za sebou.
A viac čakania by som nezvládla.
"Ako to má vlastne prebiehať?" opýtala som sa, lebo doteraz mi nikto nič nepovedal. Zablokovala som si mobil a schovala do kabelky.
"Dostaneš 10 náhodných otázok a musíš na ne čo najrýchlejšie odpovedať."
"Odpovede budem písať?"
"Nie. Budeš ich hovoriť a oni ťa budú nahrávať, keďže tie ďalšie kolá už budú fungovať inak. Toto je v podstate iba predpríprava. Každý ide zvlášť a postupujú prvý 2. Je ešte niečo, čo by si chcela vedieť?"
"Áno. Bude mať všetci tie isté otázky?"
"Nie."
"Čo? To je absolútne neférové." začala som sa sťažovať, pretože veľmi dobre poznám moje šťastie a viem, že chytím to najhoršie.
"Ale ticho. A teraz choď. Ideš prvá, tak si to váž." povedala a pobúchala ma po chrbte.
Čo si mám na tom vážiť?
Odrazila som sa od steny o ktorú som sa opierala a išla smerom k dvojkrídlovým dverám, pri ktorých už stála nejaká žena a netrpezlivo na mňa čakala.
Zatiaľ čo ja som schytala asi 20 nenávistných pohľadov. Nemôžem za to, že ja mám to privilégium ísť prvá a ostatný musia čakať. Ich problém. Majú mať lepšiu riaditeľku.
S tou ženou som vošla do miestnosti a tam sa usadila pred porotu piatich ľudí. Ako keby tu nestačil jeden.
Zavreli sa dvere a ja som sa začala cítiť dosť zvláštne. Vyzerá to tu nebezpečne. Miestnosť plná techniky a nahrávacích prístrojov.
Dúfam, že to aspoň budem mať rýchlo za sebou.
. . . . . . . . . . . . . . . . . . .
"Daisy Lowe, okamžite do riaditeľne." ozvalo sa z rozhlasu cez prestávku. To snáď nemyslí vážne, že mi bude ešte aj z nej ukrajovať.
"Čo chce?" nazdvihol Louis obočie.
"Výsledky z toho prvého kola." povedala som mu a postavila sa, kráčajúc von z triedy a rovno k riaditeľni.
