Ráno som sa zobudila ako prvá, čo sa ani nedivím, pretože Louis býva už týždeň v dome s plačúcimi dvojičkami. A stále ho držím v náručí, čo sa tiež nedivím.
"Dobré ráno." pošepkala som, aby som zistila či ešte spí a ja sa mám potichu vytratiť, alebo sa prebúdza a ja môžem odísť normálne.
"Dobré." zamrmlal a pomrvil sa. "Ja ešte nechcem vstávať. Prosím."
"Dobre, nemusíš." pošepkala som.
"Včera si mi naozaj dala pusu, alebo to bol iba sen?" opýtal sa po chvíli.
"Um...sen." povedala som potichu, aby som nenarušila kľud ranného bytu. Milujem pokojné rána.
"Klameš." potichu sa zasmial a viac sa ku mne pritúlil.
"Louis, nechcem ti to kaziť, ale ja naozaj musím ísť."
"Kam?"
"Do kúpelne." povedala som rýchlo a s nevôlou sa dostala z postele.
"Čo budeme dnes robiť?" opýtal sa Louis potichu a ľahol si na bok.
"No, mali by sme sa ešte pozrieť na nejaké tie kartičky, ale mne sa nechce a ty budeš dnes rebel. Môžeme si pozrieť nejaký film."
"Rebel..máš na mňa zlý vplyv."
"No, to je pravda. Ale budeš to musieť nejako vydržať." povedala som a unáhlene prešla do kúpeľne.
Keď som sa vrátila späť, Louis už znova spal. Tak som iba potichu zavrela dvere a odišla do kuchyne.
Chvíľu som rozmýšľala, čo spraviť na raňajky, no potom ma napadlo, že som vlastne chcela robiť toasty.
Vytiahla som si všetko potrebné a začala. Toto je asi jedna z mála vecí, čo viem spraviť a ešte je to aj dobré. Teda aspoň podľa mňa.
Keď už som mala všetko pripravené vytiahla som toastovač a začala ich piecť. Milujem tú vôňu.
Počula som tresknúť dvere od kúpelky, čo znamená, že je Louis už hore.
Všetky som dala na tanier a riad som dala do drezu, snáď počká.
Sadla som si za stôl, ktorý som mala prisunutý tesne k oknu a čakala, kým príde Louis.
Keď sa zjavil v kuchyni, hneď si sadol oproti mne a jeden z toastou si vzal do ruky.
"Som strašne hladný."
"Dobré ráno, ako si sa vyspal?" opýtala som sa milo, absolútne ignorujúc jeho poznámku.
Dnes mám úžasnú náladu. Sámú ma to prekvapuje.
"Výborne. Myslím, že by som bol schopný prespať celý deň."
"Veď môžeš." povedala som a Louis to už nevydržal a začal jesť.
"Louis? To si si zobral z vrchu?"
"Hmm."
"A chutí ti to?" nazdvihla som obočie a pozrela sa naňho.
"Je to výborné, prečo?"
"No tie vrchné sú moje. A je tam šunka."
"Ou, už zase." povedal a pokrútil hlavou.
"Čo už zase?"
"Zase som zjedol omylom mäso. Niekedy sa to stáva. Ale vieš čo, myslím, že jeden zvládnem. Aj tak v šunke nie je moc naozajstného mäsa." povedal a usmial sa aj on.
