Ráno som pokojne otvorila oči a potom ich v zápätí rozšírila, pri myšlienke na to, čo sa stalo, keď som tu spala minule.
Tento raz som našťastie neobjímala Louisa, čo ma okamžite ukľudnilo. A vlastne tu Louis už ani nebol....
Posadila som sa a nohy zhodila z postele. Pomaly som sa postavila a poriadne otvorila oči.
Takže tu Louis naozaj nie je.
Vyšla som z jeho izby a zamierila rovno do kúpeľne. Opláchla som si tvár a umyla zuby, keďže som si tam kefku nechala už včera večer.
Až teraz som si všimla ako veľa vecí má Louis na poličke nad umyvadlom. Predpokladám, že toto je iba jeho kúpeľňa a na jedného tu toho má strašne veľa. Hlavne keď si vezmeme do úvahy, že je chlapec.
Má tu snáď 20 deodorantov.
Keby, že si tie nohy holí, tak mám vážne obavy.
Keď som bola hotová vkráčala som späť na chodbu a išla rovno do kuchyne. Už teraz som vedela, že tam je, pretože sa odtiaľ ozýval spev. A dosť hlasný.
Keď som vošla, zistila som, že Louis varí a v ušiach má sluchátka. A keďže mi bol otočený chrbtom, nevidel ma.
A potom som sa započúvala do pesničky, ktorú si spieval....A začala som sa strašne smiať.
V sekunde som sa otočila a čo najrýchlejšie bežala pre mobil. Aj keď v mojom prípade to bolo skôr pokrivkávanie.
Keď som sa vrátila, na moje šťastie si ešte stále spieval. V momente som mala nastavenú kameru a zachytávala si tento úžasný moment.
"Hannah Montana." vydýchla som a zase vybuchla smiechom.
A na moje nešťastie príliš nahlas, pretože Louis sa v momente otočil, iba aby ma zbadal, ako sa v kŕči smejem ako šialenec.
"Čo." povedal otrávene s nadzdvyhnutým obočím. "Nikdy si nevidela chlapca ako si ráno spieva Hannah Montanu pri tom ako pečie lievance?" ani nedopovedal a ja som začala krútiť hlavou stále sa neskutočne smejúc.
Naozaj netuším, či som sa niekedy takto strašne smiala.
"Ja nemôžem za to, že mám toľko sestier. To sa na teba proste namotáva." vysvetlil a ja som pomaly rozdýchavala môj smiech.
"Dobré ráno." povedala som hneď ako som bola schopná hovoriť. Louis spravil grimasu a zameral svoj pohľad na môj mobil.
"Že si to práve nena-"
"Ale natočila." povedala som víťazoslávne s úškrnom na tvári.
"Tak to by si možno chcela vidieť toto." povedal a odložil panvicu, ktorú držal v ruke nabok. Utrel si ruky do trička a vytiahol si mobil z vačku na jeho šortkách.
Chvíľu niečo hľadal a potom sa postavil vedľa mňa a začal mi postupne ukazovať fotky.
Do riti.
Na prvej som ja, ako objímam Louisa a hlavu mám na jeho hrudi a on sa žiarivo usmieva.
Posul ju ďalej. Ďalšia je skoro taká istá, no Louis má zavreté oči a hlavu pri mne. Vyzerá to skoro, akoby nás fotil niekto iný....Radšej nechcem vedieť čo by si niekto myslel, keby že toto vidí.
"Vážne Louis? Nemal si čo robiť, tak si hneď po prebudení dával selfie -selfie so mnou- keď som ani nebola pri vedomí? Skvelé." povedala som a na moju tvár sa presunul výraz, ktorý mal na tvári pred chvíľou Louis.
