"Louis!" skríkla som hneď ako vošiel do vnútra.
"Daisy!" afektovane ma napodobnil.
Má šťastie, že som tak ďaleko od neho.
"Dnes žiadne šaty?" uškrnul sa. "A máš tenisky! Neverím!"
"Radšej by som neprovokovala. Dneska môžeš ešte zle dopadnúť." vstala som od stola a zdvihla krabicu, čo som mala položenú vedľa.
Tiež to musí byť také ťažké....
"Ako bolo v Írsku?" opýtala som sa, keďže Louis sa vrátil až týždeň po mne.
"Myslíš v Severnom Írsku?"
"Ako keby to bol nejaký rozdiel." pretočila som očami a pomaly išla k dverám pri ktorých stál.
"No vlastne je to rozdiel. Pretože Severné Írsko je súčasť spojeného kráľovstva. Je to súčasť Británie. Žijú tam Briti. No v Írsku žijú Íri."
"Všetci vieme, kto z nás dvoch je ten múdry. Takže sa nehraj a radšej mi otvor dvere."
Asi som nemala hovoriť, že vieme, kto je múdry...mala?
No každopádne, tejto hre bude dneska zrejme koniec aj tak....Len uvidíme, kto z nás bude prvý čo pukne.
Nie, že by som si neverila....ale tipujem to na seba.
"Čo to máš?"
"Nepýtaj sa a radšej mi otvor tie dv-" vzal mi krabicu z rúk a tým ma umlčal.
Veď načo ma poslúchnuť a pomôcť mi, keď to môže rovno celé spraviť sám.
Lakťom si otvoril dvere a vyšiel von aj s mojou krabicou. Keď som vyšla aj ja, zavrela som a zamkla.
"Už mi povieš, kam ideme?"
"Ideme ku mne domov. Teda nie úplne." otvorila som mu tie ťažké vchodové dvere do budovy a spoločne sme vyšli.
"Tak kam, keď nie úplne?"
"Ideme do takej uličky, čo je vedľa."
"Načo?" podozrievavo sa opýtal.
"No asi ťa tam prepadnem a znásilním." povedala som a Louis sa iba zasmial.
"Fajn, teraz vážne."
"Ideme rozbíjať hrnčeky o stenu." Mykla som plecami.
"Vieš, čo znamená vážne?"
"Kľudne sa pozri do tej krabice. Vieš čo v nej je? Some dishes for one of my bitches." usmiala som sa. "Vážne...sú tam aj taniere."
"Ty si sa zbláznila....Nie sú ti tie obtiahnuté nohavice pritesné?"
"No to pozor.. Za to, že ty toto oblečenie nosíš častejšie si zo mňa nemusíš robiť srandu. A radšej sa pohni. Máme pred sebou ešte veľa práce."
Začala som kráčať smerom domov a Louis ma nasledoval.
"Čo teraz? Pôjdeme iba ticho vedľa seba? Prepáč, ale ja nechcem svoje posledné minúty prežiť takto."
Posledné minúty...vtipný ako vždy.
"A ako by si ich chcel prežiť Louis?"
"Zrejme by som sa chcel opiť s Harrym. Ale keďže si tu iba ty....."
"To si práve nepovedal." zagánila som naňho a on nenápadne zrýchlil krok.
"To bol vtip....bol to vtip. A zrejme by som sa chcel rozprávať. Len neviem o čom. Môžeš dať nejakú tému ."
