Prosím, prečítajte si autorskú poznámku na konci :)
"Ako nemôžete? Čo to pre mňa znamená?" opýtala som sa riaditeľky hneď potom ako mi oznámila, že so mnou nemôže ísť na you know?
A to má ešte šťastie, že má moje telefónne číslo.
Louis sa na mňa pozrel z druhej strany gauča a nadvihol obočie v tichej otázke. Iba som mu pošepkala riaditeľka a naspäť sústredila svoju pozornosť na ňu.
"Že musíš ísť sama a autobusom."
"Nikdy." povedala som rovno. Autobusy nenávidím.
No potom ma niečo napadlo. Odtiahla som si od ucha mobil a prekryla ho rukou.
"Chceš sa zajtra uliať zo školy?" opýtala som sa Louisa. A ten iba prikývol. Výnimočne bez otázok.
"Tak pôjdem," povedala som, keď som si dala mobil späť k uchu, "ale nie sama. Pôjdem s Louisom." povedala som a čakala, či bude súhlasiť.
"No tak počkaj mladá dáma, takto sme sa-"
"Ja tam nemusím ísť vôbec." povedala som a presne som vedela, že na to pristúpi. Pretože ona vie, že ja som schopná tam neprísť.
"Dobre. Ale ak sa niečo stane ako minule cez prestávku, budete vyhodení. A to aj ty Daisy."
"Dobre. Keby tam zajtra máme byť?"
"O ôsmej."
"Čo? To mám vstávať o 6? To nie je fér!"
"Držím palce, všetko potrebné by si už mala vedieť. Ahoj."
"Dovidenia." povedala som a zložila. Výborne.
"Kam ideme?" opýtal sa Louis nezaujato.
"No ešte, že ťa to tak zaujíma!" povedala som s hranou nadšenosťou.
"Ale zaujíma. Tak kam?"
"Na druhé kolo tej blbej súťaže. Veď som ti hovorila, že je to zajtra." povedala som v tej istej chvíli ako sa Louis opýtal: Ono je zajtra?
Priala by som mu mať moju pamäť.
"Takže zajtra ráno o šiestej na zastávke." povedala som a vydýchla. Ja nenávidím vstávanie.
"Nie tak skoro." povedal Louis ako dieťa a ja som iba pokrútia hlavou.
"Ty nie si ten, čo má už od ôsmej ráno súťažiť."
"Až o ôsmej? Tak načo tam ideme tak skoro? Veď cesta tam trvá tak 40 minút."
"Za prvé, kým sa tam dostaneš zo zastávky, niečo ti to trvá. A navyše tam musíš byť popredu. Za druhé, povedala to riaditeľka a ja viem, kedy ju mám prestať potláčať, tak aby som dostala to čo chcem. Takže, ak chceš ísť so mnou do Londýna, tak radšej poslúchneš. A navyše ber to pozitívne, aspoň sa uleješ zo školy." povedala som na jeden nádych a hneď ako som dopovedala sa na mňa Louis pozrel akoby som bola z iného sveta.
"Čo?"
"Ber to pozitívne? Bude koniec sveta teraz alebo až za hodinu?"
"Veľmi vtipné."
"Nie, vážne. Toto je pokrok!"
"Dobre, chápem. Inak pozerala som ten Londýnsky kásting. A vychádza to.... Asi tak na tretí deň, čo tam budeme, ale nie som si istá."
"Daisy...ja neviem, či tam chcem ísť."
"Práve som povedala ber to pozitívne, takže ty tam pôjdeš, aj keby som ťa tam mala dotiahnuť nasilu. Čo by pre mňa mimochodom nebol problém."
