Iba jedna veta.
Nechápem, prečo je to také ťažké....
Mám 20 minút na to, aby som vymyslela perfektné klamstvo.
A možno nie až také klamstvo.
Ja neviem....neviem ako to mám spraviť.
Mám to spraviť?
Možno by bolo lepšie až po finále.
Nádych a výdych Daisy. Ak niečo zvládneš, tak toto. Za prvé, bude to preňho lepšie. Za druhé, čím skôr to spravíš, tým menej to bude bolieť.
Fajn....tak či tak by sa bol so mnou raz rozišiel, tak je to v podstate jedno.
Presne. Je to jedno....Len neviem, čo mu poviem.
Že sa bojím, že keď vyhrajú, bude sa stretávať s veľmi veľa ľudmi a neverím mu, že ma nepodvedie?
No, vlastne to podpísali, takže tak či tak sa bude stretávať s veľa ľudmi.
Ale nepodviedol by ma...iba by si jednoducho našiel inú a potom by ma opustil.
Navyše by sme sa nemohli tak často vidieť a to by aj tak stálo za nič. Proste to nejako musím spraviť.
Možno mu poviem, že by to neklapalo...áno. To je dobrá výhovorka.
Alebo mu poviem, že som citovo vyprahnutá chudera a nenávidím ho....také uveriteľné.
Fajn, to že nemám city by možno uveril.
Aj keď práve kvôli nemu ich mám....
Je až obdivuhodné, čo zo mňa dokázal spraviť. Možno to ani nie je ním, ale čím iným by to bolo? Celý život som bola zatrpknutá a zlá....nehovorím, že teraz nie som, ale predsa len....cítim sa lepšie. Oveľa lepšie. Ráno keď vstanem ani nemám pocit, že by mi bolo ľahšie keby zomriem. Nemám pocit, že ďaľší deň nezvládnem, nemyslím iba na to, aký je môj život zlý.
Moje myšlienky sú obrátené. On ich obrátil.
Zachránil ma. A toto mu teraz dlžím,
Dlžím mu slobodu.
Voľnosť.
Veď kto by chcel pri takej kariére, o ktorej nepochybujem, že budú mať, chodiť s nejakou prehnanou žiarlivkou, ktorá ja nepochybne som? A to to možno bude ešte horšie ako teraz. Ani si nechcem predstaviť čo všetko sa môže ešte stať. Čo keď budú populárnejší ako teraz? Čo ak ho už nikdy neuvidím?
Teda s tým som mala vlastne počítať. Len je to dosť ťažké.
A čo ak by ani nemal záujem sa so mnou potom ešte vidieť? Lepšie to bude takto.
20 minút a ja ich strávim presviedčaním samej seba o tom, ako idem spraviť správnu vec a pritom to sama nech-
Zrazu zaklopal na dvere a tým ma vytrhol z mojich myšlienok....veľmi zlých myšlienok.
Prešla som k vchodovým dverám a otvorila. Vedela som, kto ma čaká na druhej strane a aj to, ako bude vyzerať potom, čo mu poviem to, čo mám na srdci.
Ja mu to nechcem povedať. Ja mu proste nechcem zase klamať. Nechcem ho zraniť.
Ale on to raz pochopí. Raz pochopí, že to je iba pre jeho dobro.
A pre moje z časti tiež.
Hneď ako som odchýlila dvere sa na mňa z druhej strany začal usmievať Louis. Veľmi šťastný Louis.
