"Bojíš sa, Daisy?" opýtal sa Louis potichu.
"Nie." odpovedala som mu takým istým tónom.
Áno.
Áno. Áno. Áno.
Alebo nie? Neviem. Cítim sa zle. Plná protichodných myšlienok. Presne ako Chopin keď skladal jeho prvé Scherzo.
Nerozhodná. Plná hnevu a nenávisti. Ale aj strachu, za čo som na seba nahnevaná ešte viac.
Akoby nebolo dosť, musím sa kvôli nim zasa báť. Musím si zase prechádzať ďalším trápením. Musím zahodiť ďalšiu šancu. Ako keby mi toho nezobrali už dosť. Dosť vecí, ktoré mi právom patria.
Teda mali patriť.
Asi by som v tomto momente začala nadávať a následne hystericky plakať, keby nesedím v aute s riaditeľkou a Louisom a neveziem sa na finále ten posranej súťaže.
Vonku je už tma a ja musím šepkať, lebo riaditeľka šoféruje, ale väčšiu pozornosť aj tak kladie na náš rozhovor.
Budeme tam totiž spať, pretože kde inde by bolo finále ako v Londýne?
Ale tak keď už nič iné, aspoň budem dva dni doma. Aj keď nebudem môcť nikam ísť. Pretože teraz prídeme neskoro v noci a zajtra sme celý deň tam. A potom už iba prespíme a ráno ideme späť.
Začínam uvažovať nad tým, že ráno zdrhnem.
Možno by si to ani nevšimli, nie?
No asi áno, keďže tam bude iba 5 súťažiacich.
A ja medzi nimi.
"Pani riaditeľka?" opýtala som sa, pretože ja nevydržím pomyslenie na to, že by som to mala len tak pustiť.
Ja a prehrať? Naschvál?
Je pravda, že si až príliš verím a možno sa budem musieť veľmi snažiť vôbec na to druhé miesto, ale myšlienka na zámernú prehru ma desí.
Možno tam je ešte nejaká možnosť...
"Áno?" opýtala sa okamžite.
Odrazu nejaká milá. Ale keď som ju presviedčala, aby vzala aj Louisa, tak to sa musela hádať pol hodinu.
"Ak by som vyhrala a chcela by som sa zrieknuť všetkých tých odmien za výhru, mohla by som? Proste ak by som za to nechcela nič z toho, čo sľubujú, bolo by to možné?"
"A prečo by si nemala nič chcieť? Vieš čo všetko to obsahuje...tú exkurziu, až na dva dni, peniaze...a k tomu ti to otvorí dvere do všetkých vysokých škôl. No ale späť k tvojej otázke. Nedá sa to. Pretože celá táto súťaž je iba o marketingu. A oni potrebujú všetkým ukázať, aké je skvelé byť u nich víťazom. Aby tak nalákali viac detí. Plánujú totiž ďalší you know?, len pre šikorú verejnosť. A čo ťa viac motivuje ako perfektná výhra? A na prihlásenie je samozrejme treba mať hru, aby si mal nacvičené otázky. To je koniec koncov ten biznis. Takže pokiaľ vyhráš, neustále budeš na kamerách iba aby zachytili tvoju radosť a nalákali čo najviac ľudí."
No tak ak ma toto dostatočne neodradilo, tak už nič.
Dva dni na kamerách? Nikdy.
Takže prehrať už nebude až také ťažké, aj keď ten hlavný dôvod je niečo iné. No musím sa dostať na druhé miesto za každú cenu. Inak nebude žiadny Londýn. A ani Louisov kásting.
To bude podľa mňa ťažšie ako vyhrať. Hlavne si musím dávať veľký pozor. Veľmi veľký pozor.
S ťažkosťou som vydýchla a vložila si hlavu do rúk.
