Daughter Of Death [Dokončené]

#4 Sen?

Keď som prišla domov, bola som neuveriteľne šťastná. Mám kamarátku, naozaj mám kamarátku. Ešte nikdy som nemala kamarátku, či nebodaj priateľa.
Šla som do izby, prezliekla sa a nachystala na zajtra do školy. Potom som si zišla do kuchyne po ovocie. V miske boli banány, jablká, dva pomaranče a mango, moje najobľúbenejšie ovocie. Nakrajala som si mango a banán na drobné kocky, pridala kopček smotanovej zmrzliny a vzala si to na terasu. Pozerala som sa na les, záhradu a v tichosti som jedla svoju svačinku. V polovici môjho nič-nerobenia som si zašla do nášho salónika, ktorý slúžil ako knižnica, po nejakú knihu. Keďže mama nebola doma aby mi pomohla rozhodnúť sa, vzala som si teda knihu: Prídem ťa zabiť od Kathy Reichs, mám celú sériu a asi sa ju dám čítať už po desiaty krát. Vrátila som sa späť a počas čítania som dojedla a neskôr aj zaspala.

Ocitla som sa v lese, nepoznám to tu a z toho usudzujem, že som tu ešte nebola. Ale divné na tom je to, že ja sa tu vôbec necítim príjemne. Les je tiché tienisté miesto, ktoré milujem. Ale tu je tma a zima, myslím, že asi aj mrzne. Urobím prvý krok vpred a pohnem sa, aké nečakané. Začnem sa predierať lesom a dúfam, že tu niečo alebo niekoho nájdem. Asi po sto metroch sa zničoho-nič vyjasnilo, ale zima bola rovnaká, možno horšia.
Došla som na koniec lesa a prišla na lúku, kráčala som ďalej. Keď som sa obzrela žiaden les tam nebol, toto je divné. Predo mnou sa rozprestierala nekonečná lúka. Prepadol ma pocit, ktorý najviac zo všetkých nenávidím. Strach. Ale jediná vec, ktorej sa predsa bojím je smrť, tak prečo sa bojím. Ukľudni sa, povedala som si v duchu. Kráčala som teda ďalej. Nieje tu nič živé, dokonca aj lúka hnije a ja, po čase kráčania, sa brodím nejakou hnedou kašovitou hmotou.
Všade je také neskutočné ticho, že by som tu počula aj muchu dýchať, avšak, ako som už spomínala, nič živé tu nieje. V diaľke zakrákal nejaký vták, vydala som sa teda tým smerom. Znovu som to počula a už som bežala za tým zvukom. Zem sa začínala zdvíhať, prudko zdvíhať. Už som bola na úpätí kopca, keď som zbadala mŕtvy strom, asi vŕbu. Keď som k nej došla na zemi som si všimla pentagram, v jeho strede bol znak pre smrť. Zohla som sa a prstami som prešla po znaku.
Zasiahla ma neskutočná bolesť. Ležala som na zemi v embryonálnej polohe a metala so sebou. Krá, krá... krá, ozývalo sa zrazu v mojej hlave. Bolesť bola neskutočná, mala som pocit ako keby som umierala tou najhoršou smrťou...

Krá, krá... zobudila som sa celá uzimená, spotená a s bolesťami. Vonku bolo stále vidno, ale určite prešli tak dve hodiny. Toto bol ten najreálnejší sen aký som kedy zažila. Šla som do kúpeľne aby som sa osprchovala. Počas toho ako som zo seba zhadzovala kusy oblečenia všimla som si trojuholník na mojom zápästí. Vyzeralo to ako vytetované a aj to tak bolelo. Skúsim to zmyť pod prúdom teplej vody, ktorá sa napúšťa do vane, ale trojuholník nie a nie zísť. Mama ma zabije, nielenže jej to nebudem mať ako vysvetliť, ale to že to je na takom viditeľnom mieste upúta jej pozornosť okamžite. Skontrolujem sa celá ale našťastie nenájdem už ani jedno tetovanie. Iba som našla jedinú jazvu na mojom tele, ktorú mám z detsva. Ako presne som k nej prišla netuším.
Vliezla som do vane a zmyla som zo seba pot a čudný zápach. Myslím, že som sa s ním ešte nestretla ale bol nepríjemný. Keď som sa umyla šla som sa prezliecť do iných vecí a tie staré som hodila do koša na pradlo.
Zašla som vrátiť knihu, vzala si rukavice a šla som sa pozrieť ako sa darí mojím bylinkám. Cez záhradu som prešla ani neviem ako ale ocitla som sa v lese a keď som sa spamätala kde som okamžite som sa vrátila do záhrady. Poliala som bylinky a vzala si zopár bobúľ ľuľkovca. Položila som ich vo svojej izbe na okno aby sa vysušili a vzala si svoj plášť, nejaké pomôcky a vydala som sa slúžiť ochranný rituál.

Ráno ma zobudilo klopkanie na sklo ešte skôr ako zazvonil budík. Bol to ten najtmavší havran akého som kedy videla. Zameral ma svojím okom a sledoval ma po celú dobu ako som sa prezliekla do čiernych šiat, ktoré mali sukňu až po členky a dlhé rukávy. Zbehla som do kuchyne a dúfala, že ten havran odletí, ale keď som si sadla za svoj zeleninový šalát s tofu, za oknom sa objavil ten istý havran. Dívali sme sa na seba po celý čas ako som jedla a prenasledoval ma dokonca až k domu Lucy, odkiaľ sme spoločne vyrazili do školy.
,, Lucy, vidíš toho havrana? Tak on ma prenasleduje už od rána.'' povedala som a ukázala som smerom, kde na strome sedel havran.
,, No, áno. Ale viac ma zaujalo tvoje tetovanie. Včera som si ho vôbec nevšimla. Môžem sa pozrieť?''odpovedala a ja som sa citila sťa by ma lopatou ovalili.
,, A... ehm... Áno, ale nikomu to nesmieš prezradiť, prosím ťa. Mama by ma zabila, vieš zatiaľ sa mi ho podarilo skrývať, ale dnes som si ho zabudla zamaľovať korektorom, asi preto si si ho včera nevšimla.'' klamať a vykrúcať sa z problémov mi ide.
,, Prepáč, že sa pýtam, ale prečo trojuholník? ''
,, Ehm... ... predstavuje oheň, ktorý zároveň predstavuje leto, kedy som sa narodila, preto trojuholník. A ako wiccanka...'' nedopovedala som, pretože mi Lucy skočila do reči.
,, Počkať, tak ty si ešte k tomu aj wiccanka? Viem, že sa poznáme len odvčera, ale nemala by si mi to povedať? Takže preto asi, tak ako ja, budeš chodiť na umenie a nie na náboženstvo. Ja som ateistka, ale tolerujem ostatných. A teraz na revanš ti poviem moje tajomstvo, ktoré nikto nevie, chceš ho počuť?''
,, Som zaskočená, že ma nechceš upáliť. A to tajomstvo nikdy nikomu neprezradím, to ti sľubujem.''
,, Vieš, ja som bisexuálka. Vieš čo to znamená? Že sa mi páčia aj chalani aj baby, ale zatiaľ som žiadny vzťah nemala ani s chalonom, ani s dievčaťom.'' ,prezradila mi, ,, Ináč späť k tebe, ty si zaujímavejšia. Povedzmi mala si už chlapca alebo dievča?''
,, Ja... nie, ja som nemala ani kamarátov, takže... nie nemala. A nechcem byť zlá ale do tej školy prídeme neskoro, mali by sme zrýchliť. '' povedala som a otočila sa smerom k škole a vydala som sa tam.
,, Počúvaj, Nyx, môžem si k tebe sadnúť, ja som si včera sadla sama a potom si ku mne prisadol nejaký čudák, toť môj osobný názor naň.''
,, Ale áno, budem rada.'' povedala som jej nevšímajúc si havrana, ktorý ma ešte stále prenasledoval.

______________________________________
Ďakujem, že ste sa dočítali až sem. Ak ste našli gramatické chyby, ospravedlňujem sa a prosím vás, oznámte mi to.

#87. Fantasy

S pozdravom S. B.