Daughter Of Death [Dokončené]

#9 Duch

Plávam vo vode, vlastne ani tak neplávam ako sa vznášam. Otvorím oči a vidím nad sebou bielo-sivé nebo. Pozriem sa okolo a vidím nekonečnú hladinu vody, ktorá je taká tmavá, že si nevidím ani na ruky, keď ich ponorím. Voda je zatiaľ kľudná, avšak po čase začnem plávať. Plavanie tu ide veľmi ťažko sťa by som sa brodila bahnom.
V diaľke nad horizontom sa zbierajú mračná, ktoré farbou pripomínajú žlč a tvarom skôr obrovskú vlnu. Približujú sa veľmi rýchlo a so sebou nesú aj dážď. Najprv som si nič zvláštne na ňom nevšimla, ale keď prvé kvapky dopadli na moju tvár zistila som, že je horúci. Myslím, že je priam vriaci. Zaleptával sa mi do tváre a ja som chcela vykríknuť, pretože som zažívala neskutočné muky. Môj pud sebazáchovy mi velil aby som sa ponorila a ja som ho poslúchla. Ponorila som sa do tej temnej kvapaliny aby som sa skryla pred dažďom. Pomaly mi dochádzal vzduch a mala som potrebu nadýchnuť sa, keď som to však skúsila nemohla som sa natočiť smerom k hladine, bola som úplne dezorientovaná. Vo vode som sa krútila a mávala okolo seba dúfajúc, že sa mi podarí vynoriť sa. Keď sa mi to konečne podarilo, tak sa mi už zahmlievalo pred očami z nedostatku kyslíka, avšak okamžite som znovu pocítila prudkú pálčivú bolesť na tvári. Kričala som a rukami si zakrývala tvár.
Naraz všetko ustalo, dážď prestal padať z neba a nohami som pevne stála na zemi. Nič som nepočula a tak som sa teda rozbehla priamo za nosom. Nikde naokolo nebolo nič živé, dokonca aj ja som cítila ako som z vnútra pomaly zomierala. Naraz znovu začalo pršať. Ale tentokrát to nebol variaci sa dážď ale ostré ľadové ,,kvapky,, , ktoré ma rezali a zabodávali sa mi do tela. Na tvári a vlastne na celom tele som cítila len krv, teplú tekutinu ako zo mňa pomaly vyteká. Stale som bežala nevnímajúc nebezpečenstvo, keď zrazu dážď ustal a s dažďom som aj ja padla z deficitu krvi v tele.
Sledovala som ako zo mňa pomaly odchádza životná sila a pomaly, v bolestiach a strachom, som zaspala.

Zobudila som sa a ležala som v posteli asi ešte pätnásť minút, keď som sa rozhodla vstať z postele prudko sa mi zatočila hlava. Obliekla som si oversize capri nohavice ružovej farby, biely pletený crop-top a navrch priehľadnú plastovú košeľu, ktorú som si nechala rozopnutú. Keď som prešla do kúpeľne v zrkadle som zbadala storočné dievča. Chvíľu mi trvalo, kým mi došlo, že sa dívam na seba. Čierne kruhy pod očami na papierovotenkej sivej pokožke a k tomu moje bielo-sivo-blonďavé vlasy mi pridali tak semdesiat rokov. Pustila som ľadovú vodu z mosadzného kohútika a opláchla si tvár, na ktorú som potom naniesla vrstvu make-upu. Obyčajne sa nemaľujem výrazne, pretože neznášam pocit fasády na svojej tvári, ale dnes som zapojila všetky svoje umelecké vlohy a vytvorila niečo, čo malo pôvodne vypadať úplne ináč, ale skončilo to ako keby ma stretol Picasso. Ešte som prekryla svoje tetovanie a šup na raňajky.
V kuchyni som si nachystala ovocný šalát a ten som si preniesla na terasu. Ostávalo mi pol hodiny na to, aby som sa naraňajkovala a vyrazila do školy.

Dnes bola v škole obzvlášť nuda. Lucy je chorá a Jacob je z inej triedy, aká škoda. Cez veľkú prestávku som si znovu sadla na veľkú chodbu a vyzerala som Nicka. Naozaj som sa s ním potrebovala stretnúť a NIE, nie preto ako tvrdí Lucy, že sme pre seba ako stvorení, hoc ani poriadne neviem ako vyzerá, ale preto aby som sa uistila, že žije. Samozrejme, ako som mohla očakávať, nikde som ho nezahliadla.

Domov som dorazila skoro a rozhodla som sa teda prečistiť záhradu. Prezliekla som sa a šla som si po rukavice, lopatku a malú motyku. Ruže, ktoré mali farbu ružového zlata už kvitli a prerastali vyhradenú plochu a tak som si šla po záhradnícke nožnice.
Keď som sa vraciala späť k ružiam zacítila som bodavú bolesť priamo od chrbtice cez žalúdok až von z brucha sťa by ma niekto prebodol ihlou, ktorá je monštrózna. Padla som na zem a rukou som si siahla na brucho, kde som si nahmatala červenú kvapalinu. Tak ako vo sne som tam ležala neschopná pohybu a pomaly umierala. Takto skončila dcéra Smrti.

Na bábiku pripevníte vlasy osoby a pri zaklínaní myslite na osobu, ktorú táto bábka predstavuje a odriekajte tieto verše... Tak, konečne bude po tebe. Vraj Wicca, cha. Voodoo je oveľa ale oveľa silnejšia mágia. Vezmem si ihlu a PICH, z babiky, ktorú držím sa vylieva krv, presne tak ako to píšu v knihe.

______________________________________
Ďakujem za podporu a za to, že ste sa dočítali až sem.

S pozdravom S. B.