Daughter Of Death [Dokončené]

#6 Čierna vdova

Po nevedomosti príde poznanie, po živote príde smrť.
Narodili sme sa aby sme umreli.
Láska nieje všetko ale je to To na čom záleží.
Čím viac viem, tým viac zisťujem, že som mi chýbajú vedomosti.
Hlúpi si neuvedomujú, že sú hlúpi, pretože sú hlúpi.
Pravda je dôležitejšia ako pocity iných.
Existujú iba dve základné emócie: Láska a Strach, nikdy ich nemôžeš cítiť naraz ako celok.
Nemôžeme sa báť smrti, pretože čo ak je smrť to najlepšie čo nás stretne.
Smrť, múdrosť a pravda strašia ľudstvo viac ako peklo, či Zlo.

S tým, že som zistila, že som dcéra Smrti, aspoň tak som sa nazvala, prišlo veľa otázok: Kto sú čierne čarodejnice a kde ich nájdem? Ako môžem zabiť? Mám absolútnu moc nad životom?
Ako prvé by som mohla urobiť to, že sa... postavím z postele a rýchlo pôjdem do školy. Už meškám dvadsať minút, keby mi Lucy nezavolala asi by som si pospala tak o hodinku dlhšie. Na raňajky som do seba nahádzala ovocný šalát a pomarančovú šťavu. Keby ma niekto videl, pomyslel by si, že som týždeň nejedla.
Vo svojej obľúbenej holografickej minisukni ,čiernom crop-tope s dlhými rukávmi som si nazula priehľadné tenisky na desať centimetrov vysokej podrážke. Vybehla som z domu a okamžite som sa otočila na päte a vrátila sa po batoh. Chcela by som vidieť čo by som robila v škole bez nášho tabletu.
Do triedy som vošla asi tak v polovici prvej hodiny. Mali sme fyziku a naša fyzikárka práve vysvetľovala prečo je vzduch tekutina.
,, Ale, dobrý deň, slečna. Zaspali sme? '' povedala s humorom útla žena vo svojich najlepších rokoch.
,, Áno, prepáčte.'' ospravedlnila som sa a utekala si sadnúť k Lucy. Zvyšok pobytu v škole prebehol normálne.
Keď som šla domov, potom ako som odprevadila Lucy, na ceste som, doslova a do písmena, nabúrala miestneho farára.
,, Och, prepáčte, ja som si vás nevšimla. '' ospravedlnila som sa a dala sa na odchod, keď ma vtom farár chytil za rameno a otočil si ma tvárou k sebe.
,, Ospravedlnenie prijímam, ale vám rodičia dovolia chodiť do školy v takomto ehm... nevhodnom oblečení?''
,, Ehm... čo prosím?'' zarazila som sa nad jeho skrytou urážkou a vybuchla som, ,, a čo je vás do toho ako chodím oblečená. Nikomu to neublížilo a ani neublíži.''
,, To je nehorázne aby sa takáto mladá dáma chovala takto neuctivo k starším. Viete kde je kostol a čakám od vás pri spovedi ospravedlnenie za váš komentár. Táto dnešná mládež...'' nestihol dopovedať, pretože som mu skočila do reči.
,, ... vás prežije. A len pre vašu uvedomelosť, ja som vyznávačom svojich bohov. To znamená, že ma v kostole nevidíte.''
,, Boh to vidí a vy zhoríte v pekle. Pcha...'' vyprskol na odpoveď a odišiel.
Myslím, že na takéto správanie nieje zvyknutý.
Človek nemôže očakávať úctu ak si neváži iných a uráža ich.
Tak s farárom asi kamaráti nebudeme. Nechápem ako takíto ľudia môžu byť kňazmi, veď to je neprípustné. No čo už, aspoň nieje môj učiteľ.
Keď som došla domov, upratala som si v izbe, zasadila nové bylinky na záhradu, kde to už bujnelo a prekypovalo životom a sla som sa pomodliť.
Uzatvorila som kruh, vzyvala božstvo, zapálila tri biele a dve zelené sviečky a zapálila sušené byliny, tentokrát som použila pŕhľavu a viku siatu. Meditovala som asi pol hodiny a v hlave si prehrávala udalosti, ktoré sa mi prihodili. Otvorila som kruh a vypustila energiu života.
Rozhodla som sa, že skúsim svoje schopnosti. Pokúsim sa zabiť a znovu oživiť narcis, ktorý rástol v tieni lesa.
Sústredila som celú svoju energiu do ruky a dotkla sa narcisu pričom som si v hlave predstavila ako zoschne. A stalo sa to čo som očakávala... nestalo sa nič. Skúšala som to asi ešte pätnásť minút, keď som sa rozhodla zmeniť plán. Sadla som si do tureckého sedu a znova som sa sústredila iba na to ako tento narcis pomaly zomiera. Tak ako predtým, nič sa neudialo. Toť vše čo vzyšlo z mojej polhodinky snaženia sa vládnuť nad životom. Možno to na rasliny nefunguje, avšak na živých tvoroch to skúšať nechcem, aspoň zatiaľ. Možno to neskôr skúsim na hmyz.
Z neba začali padať prvé kvapky a ja som sa vydala do kuchyne niečo si pripraviť. Udusila som si zeleninu, pridala tofu, syr a rozhodla som sa, že si to zjem v salóniku, kde môžem pokračovať v čítaní. Počas čítania som zjedla všetko čo som si navarila. Keď som šla do kuchyne, cestou som zabila pavúka. Pavúky mi nevadia, ale ani ich nemilujem. Vrátila som sa k čítaniu a tak ako vždy som zaspala...

Ocitla som sa na mojej rituálnej plošine a predo mno stála Bohyňa v podome Stareny, ktorá predstavuje múdrosť.
,, Chcela by si ovládať smrť, avšak nevieš ako. Pred smrťou je život, nikdy nie naopak. '' povedala a odišla smerom kde bol les, ,, Nasleduj ma.''
Šla som teda za ňou a v lese na nás čakal havran.
,, Zabi ho a on ožije, oživ ho a on zomrie. Tak funguje schopnosť, ktorá ti prúdi v žilách. '' povedala Starena.
Dotkla som sa havrana a zabila ho len a len dotykom, avšak s vedomím, že ho znova oživím. Dotkla som sa ho druhý krát a on ožil, zomrela však moja časť, ktorá ma živí. Myseľ, tá čo pomaly zomiera, mi nahovára to, že ak niečo zomiera, niečo sa rodí a ak sa niečo rodí, niečo zomiera.

______________________________________
Ďakujem, že ste sa dočítali až sem. Prípadné gramatické chyby mi ,prosím, ohláste.

S pozdravom S. B.