Daughter Of Death [Dokončené]

#20 Prezradená?

   Za tri týždne tu je Halloween, ako ja len tento sviatok nenávidím. Nemôžem vystáť, že si ľudstvo robí viac-menej srandu z toho, že na svete sú zlí duchovia. Keby len tušili, že je to pravda. Kedysi, keď ešte čarodejnice boli upaľované na hranici, bola vyrezaná dyňa so sviecou vo vnútri symbolom, že ten dom, pri ktorého dverách stála, bude ušetrený zlých vecí, ktoré so sebou prináša zlý duch.
   Vo výkladoch už vidím ,ozdoby, na Halloween, ktoré by mali byť strašidelné a vzbudzovať v okoloidúcich hrôzu, ale opak je pravdou. Dyňe s rôznymi pofidérnymi výrazmi tváre, netopiere, kostry s klobúkmi, či náhrobky vo mne vzbudzujú skôr opovrhnutie ľuďmi, ktorí si to naozaj kúpili.
   Dnes v škole máme umenie a telesnú výchovu, na oboch vyučovacích hodinách sa cítim ako outsider, umenie ma zaujíma, no učiť sa o rôznych umelcoch kde, kedy, ako, čo, ... tak to ma nebaví a stále dookola hrať futbal či florbal, alebo nebodaj basketbal, tak to ma prestalo baviť už druhý týždeň školy.
    Jediné pozitívum na tom, že navštevujem umenie je to, že ho, rovnako ako ja, navštevuje aj Nick. Lucy s Jakobom sú zamilovaní až po uši a vidieť ich bez seba je asi také ako vidieť zatmenie slnka, vzácne no nevyhnutné. Ja som s Nickom ešte sama nebola, no už som ho veľakrát chcela pozvať ja. Avšak Lucy ma vždy zastavila s argumentom, že On musí urobiť prvý krok. Keď ale protiargumentom, že ma možno nikdy nepozve, preruším jej reči o tom, ako chalan musí tamto a dievča nesmie tamto, tak na mňa vybalí, ze tak ten vzťah nebude fungovať, pretože ak chalan neprejaví záujem, tak sa oň ani nemusím pokúšať a rovno si môžem nájsť iného. Časť zo mňa s ňou súhlasí, ale moje netrpezlivé ja sa s tým proste nechce zmieriť.
   Dnes sa musím porozprávať s Nickom. No pred umením ma čakajú predmety, ktoré milujem. Fyzika, biológia a chémia, prírodné vedy, ktoré sú podložené faktami, nie ako dejepis :Podľa mnohých historických prameňov sa vedci dohodli, že ...
  
   Nadchádzajúca hodina je umenie. Celé tri predchádzajúce hodiny som rozmýšľala, čo mu poviem a Lucy mi davala cenné rady ako neprejaviť a zároveň prejaviť sympatie. Bola som z toho, takpovediac, v prdeli. Rozhodla som sa teda, že sa ho opýtam: ,, Nick, nezájdeme si von, len mi dvaja? ''
   A moja očakávaná odpoveď je pozitívna. Ale niečo vo vnútri mi hovorí, že z toho bude niečo iné.

   Sedím s Lucy v poslednej lavici a pred nami sedí Jakob, ktorý  zamilovane sleduje Lucy. Nick tu ešte nie je, hmm... žeby dnes neprišiel do školy?
   Zvonilo na hodinu a Nick nikde. To asi znamená, že hodiny mojej prípravy vyšli navnivoč. No nič, nesmiem sa zapodievať takýmito bezvýznamnými, no príjemnými fantáziami. Mňa čaká veľmi zahmlená nejasná budúcnosť, ktorá príde čoskoro. Dnes by som mala trénovať, bolo by celkom vhodné najprv prežiť a až potom rozmýšľať o mojom ľúbostnom živote, pravda, ak vôbec nejaký bude. ,Prečo práve ja,' tak táto otázka mi utkvela v  hlave už veľmi dávno.

    Takže oheň, s tebou už nejakú tú prax zvládnutú mám. Naposledy som vzala životnú energiu zrazenej srnke, počas odoberania som dokonca cítila, ako prežila svoj život. A pri poslednej kvapke som pocítila vďačnosť za ukončenie jej bolestivého utrpenia.  Tok životnej energie si predstavte ako kolobeh vody v prírode, pramení zo životnej energie matky, tečie, rastie a na konci opäť časť nej sa mení na nový prameň a ďalšia časť ústí do nekonečna.
   Živel vody som precvičovala včera, no zatiaľ sa nedokážem premeniť na nič väčšie ako menšia líška, aj keď si osobne myslím, že taký havran je postačujúci, totižto tuším, prečo si ho vybrala smrť. Havran nemá žiadnych prirodzených nepriateľov, čo mi pri špionáži značne pomôže, pretože ma nebude nik otravovať. Po tých premenách sa cítim veľmi zvláštne,  hlavne keď som sa premenila na Emila a mala som potrebu sa nadýchnuť vzduchu, avšak to nie je možné, keďže som bola ryba. Ale aj ten pocit počas premeny, keď sa cítite, akoby ste boli kvapalina vlievaná do novej nádoby, nie je veľmi príjemný.
   Živel vzduchu je veľmi zvláštny, ale aj nebezpečný, nedávno som sa zneviditeľnila a skúšala ovládať viac živlov naraz, čo ma stálo veľa času a úsilia, no zvládla som to, ale potom som tak trochu zabudla, že som neviditeľná a vybrala sa do MellMartu, našťastie, skôr ako ma niekto spozoroval, čo bolo dosť nemožné, som sa nevšimla v zrkadle, a až vtedy som si spomenula, že som neviditeľná. Tento živel mi spôsobuje mnoho starostí, napríklad aj dnes, keď sme počas telocviku liezli po tyči a ja som spadla na žinenku, tak som vlastne nespadla, ostala som levitovať asi dva milimetre nad zemou a pomaly som sa zniesla, musela som predstierať miernu bolesť, no obzvlášť zvláštne na tom bolo, že pri dopade nebolo nič počuť.
   Živel zeme mi nerobí vôbec žiadne problémy. Asi tri dni dozadu som vyliečila líšku, ktorá stúpila do pytliackej pasti. A asi pätnásť minút na to som stenou z prachu uchránila vevericu pred tým, aby sa z nej stala večera. Tuším, že tento živel mi ponúka viac, moja predstavivosť mi to zatiaľ nedovolila.
   Najväčší oriešok je živel duše, spirit, netuším ako ju ovládať a preto sa riadim radou od pani z blázinca. Myslím, že dnes popracujem na levitácii vo svojej izbe.

   Meditovať v tureckom sede a popritom levitovať je dokonalé spojenie relaxu a povinností. Už som sa naučila ako vysoko si môžem dovoliť, takpovediac, vzlietnuť. Nieje to veľa, ale tri metre sú naozajstný nadpriemer, dovolím si povedať, ze som trhla svetový rekord. Rozhodla som sa síce, že budem trénovať doma v izbe, no vonku je väčší priestor a my takmer nemáme susedov. Tu na záhrade je z jednej strany náš dom a z ostatných troch už iba hustý les.
   ,, Je niekto doma,'' ozval sa hlas z poza domu, rychlo som pristála a bežala sa pozrieť kto tam je. Keď som zbadala mamu s ockom, nevydržala som a so slzami v očiach som sa im vrhla do náručia.

   Káva rozvoniavala z kuchyne a my sme sedeli vedľa v jedálni, kde sme sa zhovárali. Mama na súde vyhrala prípad, kde odsúdila vraha trich detí na doživotie bez možnosti prepustenia. Ockova firma, ktorá nakupuje akcie a potom ich predáva, zarobila za tento mesiac trojnasobok jej priemerného ročného príjmu. Mňa sa spytovali ako som zvládla byť sam tak dlho doma, ako sa mi darí v škole, ale potom ich tváre potemneli a ja som sa opäť dozvedela, že o pár dní musia znova odcestovať, mama musí ísť opäť na súd proti tomu vrahovi, ktorý si podal odvolanie a ocko musí ísť na medzinárodnú konferenciu. A ja opäť ostanem sama doma.

______________________________________
Ďakujem za vašu podporu a za to, že ste sa dočítali až sem.

Cover by V05245 ❤