Daughter Of Death [Dokončené]

#21 Jasnovidka

   Cítim to v kostiach. Určite sa to blíži. Nemám žiadne dôkazy alebo tvrdenia, no ja to cítim tak, ako keď prichádza búrka. Ten vlhký vzduch nabitý elektrinou, ktorý vo vás vyvoláva či už strach, alebo túžbu. Teraz cítim strach, ale aj túžbu ukončiť to. Hrozí tu nebezpečenstvo no ja som ochotná podstúpiť toto riziko. Jediný krôčik k tomu je vlastne už iba to, aby Nick vôbec prišiel do tejto posratej školy.
   Nie je tu už druhý deň, nikto ho nevidel, nik o ňom nič nepočul. Lucy si myslí, že bude chorý a asi má aj pravdu, ale ja tam tuším niečo iné. Musím nejako zistiť kde býva a potom sa už rozhodne, čo potom. Musím už iba vydržať päť vyučovacích hodín a pôjdem do knižnice, kde by mohli mať katastrálne mapy alebo niečo podobné.

   ,, Dobrý deň, čo pre vás môžem urobiť, '' opýtal sa ma knihovník, ktorý tu bol aj minule, ale ani sa na mňa nepozrel a pokračoval vo svojej práci. Položila som mu čitateľsky preukaz a opýtala som sa ho: ,, Dobrý deň, ja by som si rada pozrela aktuálne katastrálne mapy, kde ich môžem nájsť?''
   Netuším či bol viac prekvapený z toho, že chcem vidieť tie mapy, alebo z toho, že som sa ho opovážila vyrušiť, na čo, pravdepodobne, nebol zvyknutý.
   ,, Ehm... Och... No... ,'' zajachtal sa z prekvapenia, ,, nevidím dôvod, prečo by si ich nemohli pozrieť. Prosím nasledujte ma,'' povedal a už ma viedol do útrob tejto majestátnej budovy. Nečakane sa zvrtol a začal stúpať hore schodmi a pokračoval v chôdzi na vnútornom balkóne až na druhú stranu budovy. Prešli sme okolo pamätnej izby Samuela Múdreho, miestnosti s počítačmi, konferenčnej miestnosti az sme napokon prišli pred kartografický kútik o veľkosti bežného kostola. Na policiach, vo vitrínach a aj na stenách boli uložené a zavesené mapy.
   ,, Tu na pravo vo vitrínach máme historické mapy, ktoré môžete vidieť iba cez sklo. Ďalej tu vedľa môžme  vidieť umelecké mapy, ktorých sa takisto nemôžete dotknúť. Na ľavej strane máme aktuálne mapy, kde môžete nájsť aj katastrálne mapy. Potrebujete nejakú konkrétnu mapu,'' vysvetlil a opytal sa knihovník.
   ,, Ja by som si rada pozrela mapu nášho mesta aj katastrálnu, aj geografickú. Ďakujem.''
   Podal mi mapy, ktoré našiel a ani sa popri tom nezadýchal, a dodal výhražným tónom: ,, Prosím, pracujte s nimi opatrne!''
   ,, Nemusíte sa báť, '' odvrkla som mu a už som si ani nevšímla, kedy odišiel.

   Po viac ako dvoch hodinách som zistila, že Nick býva presne na opačnom konci mesta. Ale to, čo ma zaujalo najviac, vôbec nebolo to, po čo som tu prišla.
   Z geografickej mapy som si všimla že mesto leží v takmer dokonalom kruhu, ktorý z juhu tvorí les, z ktorého vyteká rieka, ktorá nielen že tvorí západnú hranicu, ale aj preteká okolo môjho domu. Zo severu a severovýchodu je neveľká vyvýšenina a na východe les prechádza do prepadliny, nie hlbokej, ale geologicky dokázateľnej. Nedalo mi to a opäť som pootravovala knihovníka, aby som zistila prečo táto prepadlina vznikla. Zistila som však iba to, že to bol obyčajný prepad obrovskej jaskyne.
   Najzvlástnejšia vec tohto kruhu je jeho stred. Hoc je v srdci mesta, je v strede lúky, ktorá je mierne vyvýšená. Musím sa tam niekedy pozrieť, ale teraz idem domov, tak ako minule som sa tu zdržala viac ako som pôvodne mala v pláne. Cestou sa však stavím v MellMarte, chcem sa pozrieť k jasnovidke.

   ,, Ako to, že je mŕtva? Prečo to nebolo verejne oznámené, bola by som jej šla na pohreb,'' vylievala som si zlosť na nevinný kus papiera. Bola to vraj satanistická samovražda.
   ,, Pche... ,'' vyprskla som znechutene, nad ich výrokmi. Ako oni môžu tušiť či to bola samovražda. Zatvorila som noviny a znechutene som ich vrátila naspäť do stojana.
   ,, Vraj udalosť desaťročia v tomto meste... ,'' mrmlala som počas cesty domov.
   Ja milujem ten trápny pocit, s ktorým som už, ako sa zdá, verná priateľka. Len ja môžem stále narážať do ľudí.
   ,, Och, prepáčte, nesledovala som cestu, ešte raz prepáčte,'' ospravedlnila som sa a pozrela sa na osobu, ktorá mala tú česť zraziť sa so mnou.
   ,, To nič, ani ja som nedávala pozor,'' odpovedala mi černoška s vrkôčikmi, ktoré je siahajú až po driek. Pozorne si ma prezrela a v očiach sa jej blysol zvláštny blesk. Ten blesk ma znepokojil a tak som sa pobrala ďalej, keď som na posledný krát otočila táto žena ma stále pozorovala.
   Keď som prišla domov rodičia sa už balili na ďalšiu pracovnú cestu, paradoxne sme sa tu presťahovali, aby sme trávili viac spoločného času. Po krátkej rozprave som sa odobrala do izby a zaspala som...

   Videla som absolútnu tmu, nedokázala som si rozoznať ani ruku pred tvárou. Niečo začalo dunieť, počujem to z vrchu. Keď som sa tam pozrela zazrela som oblaky a mesiac, ktorý vyzeral, že za pár minút bude v absolútnom nove. Pod nohami som cítila trávu a vlhký vietor mi vial do tváre, tento vánok so sebou niesol sladký smrad rozkladajúceho sa tela. Šla som za zdrojom zápachu, priestor okolo mňa sa ponoril do hmly a ja som zastavila, keď sa hmla rozplynula rozoznala som police so sviecami, soškami a inými predmetmi, ktoré som v tme nemohla rozoznať. Keď som sa lepšie poobzerala, spoznala som to miesto, kde sa nachádzam, ocitla som sa v obchode tej záhadnej jasnovidky. Opäť som zacítila zápach rozkladu, ktorý vychádzal spoza červeného zavesu za pokladňou, z miestnosti kde veštila budúcnost. Prešla som cez záves a ocitla som sa v priestoroch, kde jasnovidka spáchala samovraždu. Alebo skôr obetu. Ležala v strede pentagramu obklopená čiernymi a zelenými sviecami, kruh uzatvorila ružovou soľou a na oltári bola fotografia. Na fotografii som bola ja, preľakla som sa a odstúpila som od oltára, no tým som vykročila do kruhu. Prešla mnou vlna mocnej energie, ktorá ostala zachovaná v kruhu. Keď som sa spamätala opäť som bola na lúke, ale teraz horela. Nie to ja som horela. Bola som priviazaná o kôl a obliata benzínom, telom sa mi rozlievala horúčava i bolesť. Očividne som bola upaľovaná na hranici, ako nejaká čarodejnica. Okolo mňa boli postavy v čiernych plášťoch, ktoré odriekali zaklínadlo. Pod jedným  plášťom som videla černošku, do ktorej som dnes vrazila. Bolesť už bola neznesiteľná a cítila som pach môjho páliaceho sa tela...

______________________________________
Ďakujem za vašu podporu a za to, že ste sa dočítali až sem.

Cover by V05245 ❤