Daughter Of Death [Dokončené]

#16 Zjavenie?

Vstať, toaleta, šatník, kuchyňa, umyť zuby, topánky a zamknúť, toto je moj ranný stereotyp. Už v tomto meste žijem mesiac a za tento mesiac sa toho zmenilo viac ako za mojich pätnásť rokov života. Nechápem, ako to, že som sa ešte nezbláznila.
Dnes je streda a nejdem do školy, dnes ideme na školskú exkurziu do neďalekej psychiatrickej liečebne, SunnyDay. Ide len naša trieda, tie ostatné idú do múzeí, na výstavy, ale nie, naša triedna profesorka, Gizka, sa rozhodla, že pôjdeme zlepšiť náladu chovancom v SunnyDay. Nechápem, že niekto môže byť tak štedrý, ale zároveň tak hlúpy.
Stojím pred domom Lucy a čakám kedy sa sa jej hráči vyjsť. Keď som sa už rozhodla, že pôjdem ku tej škole, na autobus, ktorý nás zavezie do tej liečebne, tak Lucy vyšla z domu. A za ňou vyšiel aj Jakob. A držali sa za
R U K Y.
,, Akože, haló, a ja som sa to kedy mala dozvedieť, že vy dvaja už spolu chodíte? Hmm? Hmmmmm?'' A zatvárila som sa urazene.
,, No, dnes som ti to chcela povedať. Prepáč, že som ti to nepovedala už včera,'' začala sa ospravedlňovať, no v tom som ju silno objala.
,, Tak Vám to prajem, ale Jakob, ak jej zlomíš ten kameň čo nosí v hrudi, '' žmurkla som na ňu a snažila sa zadržať smiech, ,, tak ťa zastrelením znesiem zo sveta, rozumieš?'' No tu som to nevydržala a začala sa smiať.
Jakob síce vyzeral trochu vyvedený z miery, ale tiež sa zasmial.

,, ... dvadsaťjeden, dvadsaťdva. Chýbajú nám už len dvaja, teda už len jeden. Ten z I. E, neviete niekto kde je?'' pýtala sa Gizka, keď sme už sedeli v autobuse. Lucy vedľa mňa stále ospevovala Jakoba, aký je pekný, romantický, že má zmysel pre humor. No, ja som len prikyvovala a dávala jej za pravdu. Babka mi raz dala jednu radu: ,, Nikdy nestoj v ceste zaľúbenej žene.'' Myslím, že to platí aj pre mužov. Ale toto už nezvládam.
   ,, Lucy, stop, stop a STOP! Ja chápem, že prežívaš svoju Love story, ale toto je už moc, JA TO NEZVLÁDAM.''
   ,, Aha, pozri,'' povedala neprítomne.
   ,, Čo? Čo pozri?'' nechápala som.
   ,, Pozri sa, kto nastúpil. Nieje to Nick? '' , pozrela som sa tam a Lucy mi do uška zašepkala: ,, Tvoja láska!''
Za toto si odo mňa vyslúžila pästný úder do ramena. Potom som sa pozrela smerom k vchodu do autobusu. Zahliadla som Nicka a možno sa mi to len zdalo, ale mám pocit, že sa na mňa pozrel a usmial sa na mňa. Oooooooouiiiii, on sa na mňa určite usmial.
   ,, ... volá Nyx, tu Zem, ozvyte sa. Haló. Nyx, doboha, spamätaj sa.''
  ,, Č... čo? Počúvaj, '' chytila som ju za rameno a zatriasla ňou, ,, Nick sa na mňa usmial, chápeš?''
  ,, A vraj ja som tu tá zaľúbená, pche.''

 
Vystúpili sme z autobusu a ocitli sme sa pred obrovskou budovou z obdobia renesancie, ktorá bola už niekoľkokrát rekonštruovaná, avšak trošku neúspešne. Omietka opadávala, z odkvapov ostala asi iba polovica, okenice zničené, alebo v tom horšom prípade chýbali a medené klopadlo na obrovskej drevenej bráne už zoxidovalo a chytilo zelený nádych. Brána sa otvorila a pred nami sa ukázala žena v stredných rokoch v bielych šatách.
   ,, Volám sa Elizabeth Grant a DNES vás budem sprevádzať po areáli tohto zariadenia pre liečenie psychicky chorých osôb. Prosím nasledujte ma.''
   Celá trieda sme sa za ňou nesmelým krokom vydali. Počas toho ako sme prechádzali cez čakárne, miestnosť pre návštevníkov, okolo izieb, kde byvali pacienti, a jedáleň, či spoločenské miestnosti, som pohľadom prehľadávala dav teenagerov a hľadala Nicka.
   ,, ... tak a tu je park, v ktorom naši chovanci taktiež trávia voľný čas. Teraz sa rozdeľte do dvojíc a môžete sa stretnúť s pacientmi, ktorí netrpia nejakými závažnejšími ochoreniami.''
   S Lucy sme sa vybrali k staršej pani, ktorá sedela na lavičke a asi sledovala návštevníkov.
   ,, Dobrý deň, ja som Nyx a toto je Lucy...''
   ,, Chcem sa rozprávať len s tebou, Nyx.''
   Zarazene som sa pozrela na Lucy, ktorá mi kývla hlavou, že ma počká o kúsok ďalej, kde si sadne na lavičku.
   ,, Ako sa dnes máte? Môžem vedieť vaše meno?'' , opýtala som sa jej, keď som sa uistila, že Lucy čaká na dohodnutom mieste.
   ,, Meno nieje dôležité, rovnako ako to, ako sa mám. Dôležité je však to, že ty si Dcéra Smrti a to, že za pár týždňov sa otvorí brána.''
   ,, Ako to všetko, prebohyňu, viete?''
   ,, Oni si myslia, že som sa pomiatla, ale nie, ja som ťa očakávala. Vedela som, že jedného dňa sa stretneme a ja ti dám niečo, s čím budeš vedieť ako zatvoriť Bránu, ktorá na tento svet pustí Zlo. Ale teraz mi povedz, koľko už máš tetovaní?''
   ,, Dve, znamenie ohňa a vzduchu.'' 
   ,,Schopnosť brať a dávať Životnú silu a schopnosť neviditeľnosti a levitácie. Hmm... Ešte sa budeš musieť naučiť liečiť a ochrániť , to prináleží živlu zeme. A zároveň aj schopnosť meniť tvar, to prináleží živlu vody.''
   Tak takto teda Bohyňa, Boh a Smrť dokážu vládnuť svetu.
   ,, Ale ta najdôležitejšia schopnosť, ktorá je zlúčená so živlom duše. Schopnosť prejsť na druhý breh, na druhú stranu. Dávno pred tým ako vznikol tento svet existoval ešte jeden, podobný tomu, v ktorom žijeme dnes, ale zároveň úplne odlišný. Vládlo tam Zlo.  Každý človek hovoril iným jazykom, to znamená, že nemohli komunikovať. Všetci vyzerali rovnako, nikto nikdy nikoho naozaj nepoznal. A to najhoršie, každý chcel zomrieť, no Zlo mu toľko šťastia nedoprialo. Zlo spôsobovalo chaos, živilo sa beznádejou, strachom a bolesťou.
   Nyx, ty sa musíš musíš naučiť ovládať všetky schopnosti a zabrániť tomuto. Posledná rada, ktorú ti dám je: Sleduj symboly, môžu byť na dverách, dlažbe či vo hviezdach. Len symboly ti ukážu čo robiť.
   A teraz ma nechaj v pokoji zomrieť. Dúfam, že aj tebe sa tohto šťastia dostane. Choď!''
  
   Keď som prišla domov ani som sa neunúvala prezliecť sa, ale rovno som šla spať.

______________________________________Ďakujem, že ste sa dočítali až sem a za vašu podporu.❤

Cover by V05245 ❤