Daughter Of Death [Dokončené]

#11 Knižnica 1/2

Ráno som vstala a nakŕmila Emila, rybku, ktorá bola určená na pokusy mojich schopností. Hodila som dnes na seba niečo menej výrazné, nie ako obyčajne, kedy by som si obliekla niečo čo každého otočí smerom ku mne. Dnes, keďže idem do knižnice a potrebujem pokoj, som sa rozhodla pre čiernu sukňu a bielu blúzku, na ktorú si oblečiem koženú bundu. K tomu si po raňajkách a upravení konečného výzoru obujem čierne kožené Martensy, od značky Dr. Martens. Na raňajky som zjedla cereálie s jogurtom a ovocím.

To, že v tomto meste je knižnica som sa dozvedela až v škole, keď nám ju odporučila Gizel, naša triedna učiteľka. Tvrdila, že miestna knižnica je stará viac ako 250 rokov a uchováva rôzne staré spisy alebo denníky obyvateľov, ktorí tu žili ešte skôr ako samotná knižnica vznikla.
Ku knižnici som došla pešo ani nie za dvadsať minút chôdze, dostala som sa tu podľa navigácie v mobile a zistila som, že je len o dve ulice ďalej ako MellMart, tunajšie obchodné stredisko. Knižnicu nejde neprehľadnúť, starú budovu z červenej tehly s malým parkom si medzi novými panelákmi asi len ťažko nevšimnete. Staré obrovskké cédre, ktoré zasadili asi tak dávno ako táto knižnica existuje, tvoria klenbu ponad asi dvadsať metrový chodník, ktorý viedol od hlavnej cesty k vchodu do knižnice. Musím uznať, že knižnica vo mne zanechala túžbu byť múdrejšia a vzdelanejšia.
Otvorila som masívne drevené dvere, asi z dubu, a vkĺzla dnu. Predo mnou stála za pultom asi najstaršia osoba akú som kedy videla. Zvráskavená tvár knihovníka sa zdvihla a uprela na mňa oči, ktoré žiarili múdrosťou ale aj podozrievavosťou.
,, Dobrý deň, vitajte v Knižnici Samuela Múdreho. Ste zaregistrovaná?'' privítal ma knihovník.
,, Dobrý deň, nie, som tu nová, ale rada by som sa tu zaregistrovala.''
Počas toho ako sme spolu vyplňovali potrebné dokumenty, uvedomila som si, že som vlastne z nejakej predsieni, ktorá je od knižnice oddelená ešte jednými dverami, ešte väčšími ako tie, ktorými som tu vošla. Na stenách tu viseli obrazy, ale iba jeden portrét. Ten vypadal staro a usúdila som, že ide o Samuela Múdreho. Pravdepodobne, to bol barón alebo vojvoda, čo som usúdila podľa toho, že bol oblečený do drahých látok.
,, Vojvoda Samuel z Tenebris bol veľmi múdry muž, podporoval zakladanie škôl a univerzít. Taktiež bol aj veľmi bohatý ale nemal ženu ani potomkov. Celý život zbieral denníky a spisy, a tak po smrti nechal celý svoj majetok tejto knižnici, ktorá vlastne už za jeho života slúžila ako verejna knižnica a zároveň ako jeho príbytok. Obýval vrchné poschodie, odkiaľ rád sledoval ľudí, ktorí si tu čítali alebo študovali.'' povedal knihovník, keď si všimol, že pohľadom skúmam portrét.
,, Pozoruhodný muž.'' dodala som, poďakovala sa mu a vybrala sa do útrob knižnice.

Otvorila som druhé dvere a uzrela obrovskú sieň, vykladanú drevom a na strope dokonca zlatom, vyplnenú regálmi s knihami. Páchlo to tu starým papierom a lepidlom. Keďže som netušila čo vlastne hľadám, tak som sa vybrala na obhliadku. Prešla som okolo beletrie, poézie, encyklopédiach až k denníkom a spisom. Keďže som chcela zistiť viac o mojich schopnostiach, vlastne viac o mágii, tak som vtrhla medzi encyklopédie a inú vedeckú literatúru s náboženskou tematikou, konkrétne špiritizmus, mágia a čarodejníctvo.
Prstami som prechádzala po chrbtoch kníh a čítala názvy. Na konci regálu ma už bolel chrbát a ja som si nevybrala žiadnu knihu. Sklamane som sa vybrala k druhému regálu s rovnakou tématikou. Keď som čítala názov knihy v druhej polovici regálu kutikom oka som zachytila knihu, ktorá na chrbte nemala názov. Kniha bola viazaná v koži. Vybrala som ju a pozrela som si prebal, na ktorom bol zobrazený symbol váh, na ktorých sedel havran. Vzala som si ju k stolíku pre študentov a sadla si.
   Znovu som si prezrela kožený prebal knihy, tentokrát ale pozornejšie. Koža bola už na pohľad stará, ale zachovalá, z čoho som usúdila, že bola pravdepodobne málo používaná. Na chrbte knihy bolo vidieť iba viazanie. Na zadnej strane nebolo nič. Z predu boli váhy, neskutočne precízne nakreslené, misky boli v rovnováhe a zdobené. Na váhach sedel havran, každé pierko bolo dokonalé, ten čo vytvoril túto knihu si musel na nej dať naozaj záležať. Otvorila som ju a to čo som videla som naozaj nečakala, kniha bola originálny rukopis z osemnásteho storočia, z roku tisíc sedemsto tri. Napísal ju neznámy autor a namiesto podpisu bol pentagram. Kniha bola písaná starou angličtinou, ktorá sa neuveriteľne ťažko čítala. Na ďalšej strane bol citáty:

   ,, Ten, kto číta túto knihu odpovede potrebuje. Odpovede však nové otázky vynárajú.''

   ,, Túto knihu čítať smie len ten, kto smrť spoznal a stretnúť sa s ňou chce.''

   Zvláštne, pomyslela som si.

______________________________________
Ďakujem, že ste sa dočítali až sem a za vašu podporu.

   ZA COVER ĎAKUJEM ÚŽASNEJ V05245 , ktorá mi cover vytvorila ani nie za pol dňa, odporúčam a dávam 5*/5*, ešte raz ĎAKUJEM ❤❤❤