Daughter Of Death [Dokončené]

24# Nesvätá Trojica

      Aké milé dievča, škoda, že mi nevyšiel žiaden môj plán, ktorý by ju nezabil tak bolestivo. No takto to asi jednoducho musí byť. Teraz, keď Nyx bojuje s deviatimi čarodejnicami, tak by som ja, Nykta a Morena mohli stihnúť privolávací rituál, na ktorý sme museli zohnať Guaudamonius Pentafolius, jedovatý kvet prirodzene čiernej farby s oktvetnými lístkami pripomínajucími pentagram, jediné miesto, kde rastie sú stratené záhrady Inkov v Peru, kde môže vstúpiť iba Ink, čiže naša Kordélia, tmavovláska s nižšou postavou, no živel zeme ju nadovšetko miluje, možno preto sa rozhodli vytvoriť Golema.
   Ďalej okrem kvetu potrebujeme aj krv, krv ktorá koluje v žilách našej Nyx. Tú, nanešťastie, musíme udržať pri živote. No musíme započať rituál, a tak v starobylom jazyku Ypetre, ktorým bol napísaný rituál na otvorenie brány pred dvadsiatimi tisícmi rokmi na kus látky, ktorá sa dnes už nedá vyrobiť, začneme odriekať:
   ,, Ykmatu seri begaewan, kotre zibwea ze treaa di patro.
      Ykmatu seri dzavajdanapura kotte estas mortus, de morde.
      Ykmatu rewadi puyhan zwew, uqure zomret vider zea.''
   Nik okrem Najvyššej nevie čo to znamená, alebo čo sa stane.
   Nykta, odborníčka na rituály, si vezme kvet Guaudamonia a zasadí ho do prachu. Kvet sa v momente rozpadne a ako spóry začne púčiť a rásť.
   Na zem dopadol obrovský kameň.
______________________________________
   Prvý krát som zabila človeka. Je to hrozný pocit, cítim sa ako keby moje vnútornosti niekto zalial žeravinou a tá mi teraz rozožiera moje ja, moju dušu. Nesmiem dovoliť aby ma to zastavilo, musím sa pozviechať a dokončiť to, na čo som určená, hovorím sama sebe.
   Keď som sa spamätala z prvotného šoku, nechcelo sa mi uveriť, že Trojka sa pozerá priamo na mňa a pravdepodobne sa ma snaží zničiť. Ale keď sa prizriem lepšie, všimnem si, že majú vystrašený pohľad, ale najmä zmätený. Spomlo sa mi, že som stále neviditeľná, a preto mi odľahlo a pripravila som sa na priamu konfrontáciu s protivníkmi.
   Určite ovládajú mocnú magiu, a preto sa pomocou živla vody znením na už viditeľnú muchu, keď som už menší nenápadný cieľ priletím kúsok od nich a snažím sa zistiť, čo to tam pred chvíľou robili. Na zemi je pentkel a v strede tohto pentaklu neznáma rastlina, myslím si, že to asi nebude na ochranný štít, a preto preletím ostatky rituálu a opäť sa zviditeľním a znením na človeka, pretože len v tejto podobe môžem používať všetky živly a najmä živel duše, spirit. Najbližšie ku mne stojí hnedovláska, asi aziatka, a preto sa rozbehnem k nej, ako ku prvej.
   Dotknem sa jej a za pomoci ohňa z nej vysajem životnú silu. Mŕtvola ženy klesne a jej spoločníčky sa otočia. Černoška s úškrnom kývne hlavou albínke a tá sa usmeje. Tento úsmev bol tak očarujúci a po krvi bažiaci, že som sa narýchlo nestihla rozhodnúť, či je milý alebo posledný, ktorý tento rok uvidím.
   Albínka zdvihla ruku a znehybnila ma. Neisto som sa vznášala vo vzduchu, keď som pocítila ako sa mi drvia kosti na prstoch. Kričala by som, plakala alebo bojovala, no táto žena ma držala v šachu.
   Keď som počula pukanie vlastných kostí, cítila zarezy na pečeni, a iných orgánoch, chcela som odpadnúť, zomrieť. Tá nekonečná bolesť sa stupňovala, až napokon, prestala. Žena mi začala zranenia ,,ošetrovať,, , no vedela som, že to robí iba pre to aby si mohla poslúžiť aj černoška.
   Vytiahla nôž a jeho špičkou mi ďobla po nose, aby si získala pozornosť môjho zraneného ja.
   ,, Mala si prijať ponuku maličká, mohla si vládnuť spolu s nami, '' povedala a ukázala na Deviatku, o ktorej smrti som si bola tak istá, ,, ale teraz zomrieš, vlastne nie, toľko radosti by ti nedopriali.''
   Vzala nôž a vystrela ruku. Čakala som, že ide ukončiť začatý rituál svojou krvou, no ako sa ukázalo tesne pred zárezom do ruky sa zmenila na živú voodoo bábiku a každý rez sa ukázal na mne. Rezala ako besná, neustále hlbšie a albínka ma neustále liečila. Keď prešla k bodaniu prestavala som to cítiť, ako keby som si na tú bolesť zvykla. A keď to zistila, tak jednoducho prestala.
   Prišla stratená trinásta čarodejnica. Albínka ma pustila na pentakel a zaradila sa do kruhu z čarodejníc. Medzitým, ako som bezvládne ležala, Trinásta vrátila život aziatke, ktorá vyzerala, ako by sa jej nič nebolo stalo.
Potom prišla ku mne.
   Neviem, či tá žena nemala tvár, alebo som tak psychicky aj fyzicky zničená, že sa mi zahmlieva pred očami. Obrátila sa ku mne a vzrušeným hlasom sa mi prihovorila priamo do ucha: ,, Mala si sa vzdať, teraz, keď zavŕšim rituál tvojou krvou, sa už nikdy nepreberieš, ber to ako omilostenie od Zla.''
   Nebola som schopná odpovedať, zmes strachu, pohŕdania a iných pocitov ma paralyzovala. Trinásta vzala od černošky nôž a prerezala mi hrdlo. Bublajúci zvuk, ktorý som vydávala ja, sa rozliehal v tichu a doliehal do mojich uší, tak toto je posledný zvuk môjho života.
______________________________________
   Nemohla som sa rozhodnúť či mám Najvyššej veriť, zdalo sa mi, že sa teší na príchod Zla až moc. Je pravda, že budeme vládnuť, ale tým, že zabije mladé dievča  a tým zavŕšiť rituál.
   ,, Družky, budúce Bohyne, práve teraz sa vám môže poskytnúť posledný pohľad na svet tak, ako ho poznáme teraz. A zároveň sa s ním môžete aj rozlúčiť. No, zlatko, rada by som povedala, že mi to je ľúto, ale to by som klamala, tak ťa teraz podrežem a možno sa uvidíme na druhej strane.''
   Mala som nedobrý pocit, že tu niečo ide podľa plánov niekoho iného, určite nie nášho, teda aspoň nie vtom, v ktorom som bola zahrnutá.
   Prvá kvapka dopadla na zem a tá sa začala meniť na sivú hmotu spolu so stromami aj nebom. Koniec sa začal.
______________________________________
Ďakujem za vašu podporu a za to, že ste sa dočítali až sem.
S pozdravom S. B.