Daughter Of Death [Dokončené]

#15 Čierne čarodejnice

   Niekto zaklopal na dvere.
   ,, Vstúpte,'' povedala som a sadla si za stôl. Vošiel vysoký chorobne chudý muž, vlastne už nežije, takže to je vlastne taký zombie.
   ,, Žije, madam, stretol som ju ako ide domov,'' povedal zachrípnutým hlasom a sklonil hlavu, čakal na další príkaz. Milujem Voodoo, ponúka príležitosti mať vlastných sluhov, ktorí urobia čokoľvek, čo mi na očiach zazrú. Voodoo je viera v božstvo, vykonávame rituály na ochranu, pre šťastie, ... Ale to robia obyčajní vyznávači, ja Yemaya de Nora, najvyššia čarodejnica Voodoo, pravá ruka najvyššiej čiernej čarodejnice, nepraktizujem bielu mágiu, ja sa s mojimi Loa, bohmi, stretávam v najsilnejšom tranze za prítomnosti mojich prisluhovačiek, ktoré mi ponúkajú rytmus. Ja mám moc, ktorá siaha tam, kde začína moc mojich Loa.
   ,, Ako to, že nieje mŕtva? Kde som urobila chybu, žeby som mojim Loa nedala dostatočne veľkú obetu? Vedela som, že zničiť dcéru Smrti nebude ľahké, ale toto malo stačiť. ''
   Zobrala som bábiku a opäť ju bodla, ale tentokrát do ruky. Žiadna krv, ako to že tu nieje krv? Ako to vysvetlím Jej, našej najvyššej.
   ,, Zajdi do lesa a pozoruj ju ďalej, nesmie zistiť, že po nej idem. Zmizni! Alebo počkaj, '' rozmyslela som si to, ,,vytvorím jedno gris-gris, '' vrecúško, alebo amulet, ktoré pričarúva to, na čo je stvorené.
  ,, Zvolaj moje služobnice a nech donesú bubny, hada , vrecúško, jedovaté rastliny a obsidiánový obetný nôž, tentokrát jej aspoň ten život znepríjemním. Bež už, nech sú tu do pol hodiny.''
   ,, Áno, madam,'' povedal a odišiel
   Ten primitívny červ bez chrbtovej kosti je tak hlúpy, že vždy urobí len to, čo mu poviem. Ale nič viac.
   ,, Zatvor za sebou tie prekliate dvere,'' zvolala som za ním, ,, alebo ťa pošlem späť pod zem.''
   Treskotom zatvoril dvere a spoza nich sa ozvalo: ,, Vaše priania sú mi rozkazom, moja pani.''
   Šla som sa prezliecť do modlitebného čierneho rúcha, upravila som si svoj drdol tvorený z čiernych vlasov zaplatených v množstve malých ale dlhých vrkôčikoch.

   ,, Chcem rytmus na privolanie Kalfu, boha noci a počiatku Temnoty. A žiadny spev, len zborové dunenie.''
   ,, Áno, pani,'' ozvalo sa zborovo.
   ,, Nech obrad začne.''
   Dala som sa odriekať modlitbu na privolanie Kalfu.
   ,,Nema. Ohelz san vabz ela, ainesukop od san devuen a, mokinniv mijovs ematsupdo ym i oka, yniv esan man tsupdo a, send man jad ynnedodzak san beilhc, imez an i kat, iben v oka ajovt alov dub, ejovt ovtsvolark dirp, ejovt onem as tävsop, hcaiseben an is yrotk, saN ectO.''
   Otče náš odzadu, dokonalé znesvätenie.
   ,, Čo žiadaš, Yemaya?''
   ,, Ooo, veľký Kalfu, žiadam chorobu, ktorá znepríjemňuje celý život, zasej semä zla do tohto gris-gris.''
   ,, Obetuj mi život a ja sa o zbytok postarám.''
   ,, Ooo, veľký Kalfu, ďakujem.''
   Vyšla som z tranzu a prikázala služobníčkam aby priviedli moju obetu, desaťročné dievča, ktoré bolo minulý týždeň unesené v Londýne. Priviedli mi ju pred oltár a tam ju priviazali. Vzala som obsidiánový nôž a, moja najobľúbenejšia časť, podrezala som tejto nepoškvrnenej duši hrdlo. Bolo nádherné sledovať ako zomiera, ale na to som nemala čas, bolo dôležité vziať sklenenú fľaštičku a odobrať trošku čerstvej krvi, túto nádobku vložím do gris-gris, ktoré môj sluha zanesie do záhrady k našej dcére Smrti,  a uvidíme čo sa bude diať.

   ,, Zober to a zakop to na záhradu tej mrchy, ale urob to v noci aby ťa nikto nevidel.'' ozývalo sa mi v hlave. Mal som byť už mŕtvy nie?
   ,, Rob to čo ti kážem, inak ťa pošlem späť pod zem.''
   Zobral som teda toto vrecúško a zakopal som ho na záhradu tak, aby ho nenašla. Je dokonca noc, takže svoju úlohu som splnil, môžem ísť po ďalšie rozkazy.

   Sedeli sme ako obyčajne za dlhým stolom, sedelo nás tam dvanásť a na trinástu, na Najvyššiu, sme čakali. Na konci siene sa otvorili dvere a do miestnosti vošla Ona, tá ktorej meno sa nevyslovuje, tá čo je pozemskou služobnicou najvyššieho Zla, tá ktorá ťa zabije myšlienkou, ale nesmie zabiť dcéru Smrti. Prečo? Pretože Zlo ju zničí zvnútra hneď potom, ako ho cez Bránu vpustíme. Mala na sebe čierny plášť s kapucňou, ktorá ju udržiavala inkognito, tak ako všetci ostatní.
   ,, Yemaya, je mŕtva?'' opýtala sa ma Najvyššia hlasom stareny, presýtený jedom a zlom.
   ,, Nie, pani, niečo nevyšlo, ospravedlňujem sa.''
   ,, To som očakávala, nieje jednoduché ju zabiť. Kordelia, máš to?''
   ,, Áno, pani, ten meteorológ a aj astronóm mi to potvrdili.''
   ,, Vynikajúc, zbavila si sa ich?''
   ,, Áno, pani, zbavila.''
   ,, Yemaya, pri otvorení brány ju chcem mať zajatú, rozumieš?''
   ,, Potrebujem pomocníčky, ale rozumiem, moja pani.''
   ,, Hildegarda, Morena a Nykta ti pomôžu, rozumiete?''
   ,, Áno pani, rozumieme,'' ozvali sa zborovo.
   ,, Izolda, ty zožeň presnú polohu a Miriam a Adriana ti pomôžu. Očakávam výsledky.''
   Povedala a odišla. My sme sa rozišli tiež.

______________________________________
Ďakujem, že ste sa dočítali až sem a za vašu podporu.❤

Za recenziu ďakujem celiafreberg❤

Za cover ďakujem V05245❤