Daughter Of Death [Dokončené]

#10 Videnie

Keď sa za tou blonďavou dievčinou, za Nyx, zavreli dvere do môjho obchodu, šla som upratať kosti, runy, pierka a minerály, pomocou ktorých som je predpovedala budúcnosť. Že viem vidieť do budúcnosti som zistila už ako teenagerka. Začalo sa to snami, v ktorých som videla ukážky udalostí, ktoré sa ešte len mali stať. Neskôr som videla tieto videnia zažívala aj počas dňa. Chcela som sa o tom dozvedieť viac, a preto som sa rozhodla skúšať rôzne metódy luštenia. Od tarrotových kariet cez čítanie z dlane som sa dostala až k astronómií. Žiadna z týchto disciplín mi nesadla a preto som vyhľadávala rôzne jasnovidky. Od tých, ktorí sa na to len hrali, som sa nedozvedela nič. Až keď som stretla starú škótsku jasnovidku som sa dozvedela, že najlepšie je nájsť si svoje ,, oko do budúcnosti,, , a tak som teda začala zbierať tieto veci. Každá z nich sa do tohto vrecúška dostala potom ako som dostala videnie.
Na dverách zazvonil zvonček a ja som vyšla z poza závesu a prihovorila som sa žene, ktorá mohla mať tak štyridsaťpäť ale aj sedemdesiat.
,, Dobrý deň, pomôžem Vám s niečím? ''
,, Mohli by ste mi vyveštiť budúcnosť? Ale naozajstnú, nie tú, ktorú predávate obyčajným ľuďom.''
Toto už je druhý človek za jeden deň, ktorý ma žiada o veštenie.
,, Ehm... Ale iste, nasledujte ma za tento záves.'' ukázala som jej, kde sa má posadiť a zašla som si po vrecúško, ktoré som pred tým naplnila predmetmi, ,, očami do budúcnosti,, , a zabudla som si ho na pulte.Vysypala som jeho obsah a uvidela veľmi zvláštne vzorce.
Runy ukazujú na fyzické zdravie, teraz mi ukazujú, že žena oproti mne má viac ako dvesto rokov. Nemožné povedala som si, runy nie sú úplne podstatné pre budúcnosť.
Pierko ukázalo, že o pár dní zomrie záhadnou smrťou.
Minerály, konkrétne obsidián a chalkopyrit mi ukazujú, že má nečistú dušu a uhlie mi prezradilo, že chce niekomu ublížiť.
Kosti, tie už čiastočne predpovedajú budúcnosť, mi tvrdia, že tu neprišla kvôli budúcnosti. Tvrdia , že zabije Nyx. V tom ma udrela niečím po hlave a ja som upadla do bezvedomia.
Keď som precitla žena tu už nebola a ja som presne vedela, že musím ísť za Nyx. Ešte raz som vysypala vrecko, tentokrát v ňom boli už len kosti, aby som zistila kde mám ísť.

Zobudila som sa v mojej izbe, skôr ako som otvorila oči, tak som pocítila bolesť. Nie ostrú bolesť čerstvej rany, respektíve bodnutia cez brušnú dutinu. Ale tupú bolesť hojacej sa rany, ktorá vznikla pred nejakým tým časom. A zároveň som si pomyslela: Ako to, že ešte stále žijem? Nepoužila som svoje schopnosti, pretože som omdlela skôr ako som si uvedomila, že ma bodli... počkať, oni ma BODLI, ale kto? Veď tam predsa nikto nebol. A ako to, že ležím vo svojej izbe? Otvorila som teda oči a čakala som, že zazriem mamu, ale tá je predsa od rána do večera v práci a keď príde domov tak sa len prezlečie a ide spať a toto všetko stále dookola. Predomnou bola jasnovidka a na stole miešala niečo, čo voňalo ako levanduľa s tymiánom.
,, Čo sa stalo?'' opýtala som sa jej.
,, Pre Krista Boha.'' zľakla sa, ,, Kedy si sa prebrala? No niekto ťa prebodol, ale skôr si myslím, že to bolo pomocou zlej, respektíve čiernej, mágie. Mala som totiž videnie a keď som prišla, našla som ťa ležať v kaluži krvi. Myslela som si, že si mŕtva. Ale pristál pri tebe havran a pozeral sa na mňa a potom na teba. Pochopila som, že ťa musím zachrániť čo najrýchlejšie. Teraz miešam zmes, ktorou ti natriem tvoju ranu. Ukáž pozriem sa.''
Odhrnula som si tričko a hľadala ranu. Našla som len jazvu, jedinú stopu po rane.
,, To nieje možné, veď teraz som ťa našla na záhrade s dierou ako po meči. ''
,, No... ehm... ja neviem čo sa stalo.''

Po týždni rehabilitácie, kedy som pred mamou uhrala horúčku, som zistila to, že musím nájsť Čierne čarodejnice a zastaviť ich. Rozhodla som sa, že zájdem aj do knižnice, aby som zistila viac o Bráne a Zlu, ktoré zadržiava.